1. Milan Benkovský: To, čo sa deje na Slovensku, je politické šialenstvo
2. Gabriela Rothmayerová: Sme šťastná krajina
3. Michaela Kováčová: Pellegrini sa stretol s Pavlom, hovorili o zlepšení vzťahov SR a ČR

To, čo sa deje na Slovensku, je politické šialenstvo

SME.sk: Protesty Slovensko je Európa (7. 2. 2025)
– Protest Slovensko je Európa sa v Bratislave opäť konal na Námestí slobody.
– Protestného zhromaždenia na Námestí slobody sa podľa odhadov zúčastnilo viac než 40-tisíc ľudí.
– Podujatie organizuje občianska iniciatíva Mier Ukrajine.
Zhromaždenia prebehli podľa organizátorov pokojne a bez incidentov. Ich hlavným posolstvo je, že Ficova vláda ohrozuje demokraciu, oslabuje právny štát a odkláňa Slovensko od Európy. (SME)

Choroba šialených kráv. Že by zasiahla i strany?

Malá úvaha o hodnotovom nastavení strán. Zo sociálnodemokratických strán, ktoré by mali uplatňovať internacionalizmus, sa stávajú národné, až nacionalistické strany a niektorí z ich popredných funkcionárov koketujú aj s neonacistami v Republike, alebo si ich pozývajú do televíznych diskusií. Kresťanská strana KDH, ktorá hovorí o Progresívnom Slovensku (PS) ako o pliage spoločnosti, je dnes jej najvernejším spojencom a dokonca jej predseda Milan Majerský nevylučuje koaličnú spoluprácu s progresívnoliberálnou PS. Na tribúnach stoja v jednom protificovskom šíku globalistickí progresívci z PS, vraj kresťanskí demokrati z KDH, kaviarenskí liberáli z SaS, vojnoví štváči z Demokratov, spolu s pomýleným a už smiešnym OĽaNO, z ktorého sa nevdojak stalo Slovensko. Spoločne kričia: Na barikády! Preč s Ficom! Chcú do Európy, v ktorej už dávno sme a nik z nej neodchádza. Chcú zároveň ochranu rodiny a života spolu s podporou LGBTI. Chcú mier cestou podpory vojny na Ukrajine. Stále milujú Ameriku, no po nástupe Donalda Trumpa, ktorý stopol peniaze mimovládkam i Ukrajine, je z toho talianske manželstvo.

Ideovú slepotu strán potvrdzujú aj prestupy poslancov, keď najskôr ešte pred voľbami bývalý predseda KDH Alojz Hlina skončil v liberálnej SaS a nedávno dokonca predsedníčka poslaneckého klubu KDH, Martina Bajo Holečková vystúpila z tejto kresťanskej strany a vstúpila k liberálom v SaS. Dlhodobo sa tak potvrdzuje, že najviac farizejov je práve v radoch KDH. Najnovšie zase zakladajúci člen sociálnodemokratického Hlasu, Roman Malatinec, vystúpil z poslaneckého klubu a zo strany Hlas SD a vstúpil do nacionálnej, mimoparlamentnej strany Národná koalícia. To nevymyslíš, to je totálny hodnotový zmätok, či karierizmus a snaha byť čo najbližšie pri korytách.

Dnešná politika je taký nepodarený, štipľavý guláš, z ktorého vás páli hore i dole. Neviete o ňom nič, či je slovenský, maďarský, český, ukrajinský, alebo či náhodou nie je zo psa. Opoziční lídri možno preto štekajú a chcú sa do koalície zahryznúť. Napriek tomu pomýlení demonštranti konzumujú tento guláš dúfajúc, že vláda padne a ich miláčikovia zdvihnú moc z ulice.

Opozícia rozoštváva občanov, je hanbou a brzdou Slovenska

Záujmy občanov a ich lepší život sú u opozície až na poslednom mieste, hoci sa za ne skrývajú. Ide jej len o snahu destabilizovať a rozkladať spoločnosť, ide jej o prevzatie moci cestou politického prevratu organizovaného cez demonštrácie a útoky na vládu. Slobodné a demokratické voľby im nič nehovoria, chcú, aby rozhodovali krikľúni z ulice. Opozícia, najmä z PS, SaS, Demokratov organizuje demonštrácie za pomoci politických mimovládok, osobitne Mier Ukrajine, ale i „umelcov“ a mainstreamových médií. Práve viacerí totálne bezcharakterní novinári si zamieňajú informovanie o protestoch s ich popularizáciu, či až s výzvami občanov k ich účasti. Protesty organizujú pod heslom Slovensko je Európa. Možno sa len čudovať, že desaťtisíce naivných a zmanipulovaných účastníkov nevedia, či nechcú vedieť, že Slovensko je v srdci Európy, je členom EÚ, čo nik nespochybňuje, a z ktorej sa dá vystúpiť len referendom. Lídri opozície sú slepí a hluchí, podobne ako masy demonštrantov; nepočúvajú Brusel, ktorý všetci tak zbožňujú. Hlavná hovorkyňa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen práve tlmočila jej vyhlásenie: „Nevidíme žiadne náznaky, že by Slovensko zvažovalo vystúpenie z EÚ. S predsedom vlády Robertom Ficom prebiehajú konštruktívne konzultácie.“ Tak čo je za hecovaním občanov zo strany lídrov opozície? „Mariška“, alebo plagiátori a nedovzdelanci, čo nevedia čítať s porozumením?

Klamstvá a zveličovanie účasti sa prejavili aj na piatkových protestoch. Podľa organizátorov prišlo okolo 100-tisíc demonštrujúcich. Tak si to dajme do súvislosti s počtom dospelých oprávnených voličov, ktorých je na Slovensku viac ako 4,3 milióna. Účasť 2,32 percenta, čo vyznieva smiešne, najmä oproti 1 284 427 voličov koalície. Oprávnene sa možno pýtať, koho vlastne reprezentujú? Na námestiach boli len tí, čo sa nechali oklamať, no a na tribúnach tí, čo škodia Slovensku, chcú zvrhnúť vládu a dostať sa k moci. Áno, vláda by mala rešpektovať názory občanov, ale tej 4,2-miliónovej väčšiny.

Pracovnou metódou opozície je totálna deštrukcia, strašenie, bohapusté klamanie a bezobsažné zavádzanie občanov. Lídri PS, SaS, KDH, Slovenska a Demokratov klamali včera, klamú dnes a budú klamať aj zajtra. Bez ostychu deštruujú spoločnosť. Prejavuje sa to v témach, ako Ficova vláda chce vystúpiť z EÚ a NATO, smerujeme k Rusku, Slovensko je vraj izolované, ceny energií a potravín prudko stúpajú. Do úlohy najväčšieho štváča, buriča a politicky sfanatizovaného krikľúňa sa postupne popri Michalovi Šimečkovi prediera Branislav Gröhling a Jaroslav Naď.

Kamufláž robia okolo dodávok plynu z Ruska. Radi by diverzifikovali jeho dodávky, pravda tak, aby sa úplne zastavil dovoz z Ruska a my sme odoberali štvornásobne drahší, najmä skvapalnený plyn z USA. Práve Amerika sa vyhráža Európe zavedením ciel, ak sa výrazne nezvýši odber plynu, ropy a ďalších výrobkov z USA. Z popudu USA zastavila Ukrajina dodávky plynu do Európy a na Slovensko a chystá sa tak urobiť i s ropou. Fico opozíciu znovu zaskočil, keď vďaka cestám do Ruska a Turecka oznámil dodávky lacnejšieho ruského plynu cez plynovod TurkStream. Opozícia napriek tomu tvrdí, že je to málo, sú to „len“ dve tretiny našej spotreby a my potrebujeme plyn z Azerbajdžanu prepravovaný cez Ukrajinu. Paradoxne, až smiešne vyznieva vyhlásenie Ukrajiny o nedostatku plynu vo vlastnej krajine a potreby dovážať ho zo Západu.

Opozícia má právo blokovať parlament, avšak keď už je schôdza otvorená a rokuje sa o zákonoch prospešných pre občana, ako boli zdravotnícke zákony a stavebný zákon, ktoré sama opozícia požadovala, je hrubým farizejstvom a gólom do vlastnej bránky nehlasovať za ne. Čo však čakať od ľudí, čo vedia len ničiť a nič pozitívne tvoriť…

Lídri opozície, politické mimovládky, takzvaní umelci, ale i redaktori televízií a ďalších médií štvú národ proti Ficovej vláde a nezmyselným strašením a zástupnými témami vyháňajú ľudí do ulíc. Demonštranti vykrikujú Hanbíme sa za našu vládu, no neuvedomujú si, že väčšina občanov sa hanbí za opozíciu a protestujúcich rebelov.

Najnovšie politicky pomýleným a frustrovaným lídrom PS Michalovi Šimečkovi, Branislavovi Gröhlingovi zo SaS a predsedovi KDH Milanovi Majerskému, o Matovičovi, Naďovi a Korčokovi ani nehovoriac, nejde o rekonštrukciu vlády, ale len a len o odstránenie Roberta Fica za akúkoľvek cenu a následne o predčasné voľby, v ktorých by chceli uchopiť moc a sprivatizovať si štát.

Výročie vraždy Jána Kuciaka chcú najnovšie znovu zneužiť vyvolávanie nepokojov, keďže sa im to nepodarilo v roku 2018, ani atentátom na Roberta Fica. Máme očakávať ďalšie obete, ďalšie zámienky na majdan a politický prevrat? Budeme sa tomu nečinne prizerať?

Áno, treba vyvodiť zodpovednosť za rozvracanie štátu

Protivládne aktivity sa stupňujú, rozvracajú štát, a preto by sa žiadalo razantné a dôsledné vyšetrenie týchto snáh a konkrétnych ľudí, ktorí reálne stoja za profesionálne organizovanými a drahými protestmi, zo strany SIS a orgánov činných v trestnom konaní. V prípade, ak sa tieto indície potvrdia, tak by malo dôjsť i k adekvátnemu zásahu orgánov na to určených. Lídri opozície, ale i politológovia hovoria o správe SIS, akoby sa nič závažné nedialo. Zároveň tvrdia, ak je situácia vážna, mali by orgány činné v trestnom konaní konať a vyvodiť zodpovednosť. Tak to opozícii doprajme.

V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že sa neprimerane naťahuje vyvodenie trestnoprávnych dôsledkov voči ministrom pôsobiacim v Matovičovej a Hegerovej vláde zodpovedných za činnosť v čase Covidu 19 a vojny na Ukrajine. Podobne sa ťahá i vyšetrenie pokusu o atentát na Roberta Fica napriek tomu, že strelec je známy a rovnako i pozadie atentátu.

Súčasnú situáciu dokresľuje hádam jediné provládne vyjadrenie, ktoré zaznelo v Extra plus, kde jeho šéfredaktorka Lenka Mayerová pod názvom Zápas o Slovenskú republiku sa neskončil, nepretržite trvá, píše: „Hoci je líder sociálnych demokratov politický matador a všeličo dokázal prekonať i prežiť, nebude to mať jednoduché. Treba však povedať aj to, že za 15 mesiacov nedokázala koalícia urobiť poriadok s politickými mimovládkami, dezinformačnými mainstreamovými médiami, ktoré sú štedro dotované nielen štátnymi inzerciami (z rozhodnutia súčasnej koalície), ale aj donormi zo Západu.“

Žiadna zodpovednosť voči deštrukčným aktivitám doteraz nebola vyvodená, a aj preto terajšia opozícia ďalej rozkladá našu spoločnosť, šíri nenávisť a demagógiu, vyvoláva negatívne emócie a burcuje občanov v snahe povaliť vládu Roberta Fica a uchopiť moc do vlastných rúk. Polícia, prokuratúra a súdy by mali tento Augiášov chliev vyčistiť.

V koalícii jeden čihi, druhý hota

Každý deň sa potvrdzuje, dokonca i prehlbuje kríza koalície. V parlamente zostali nezmenené pomery medzi koalíciou a opozíciou, čo sa však zásadne zmenilo, sú pomery vo vnútri koalície a čiastočne i opozície.

Z koaličného klubu SNS najskôr odišli traja rebelujúci huliakovci, čím v koalícii zostalo len absolútne minimum 76 poslancov. Následne sa postavili voči niektorým praktikám a návrhom zákonov štyria poslanci Hlasu SD a hneď nato Hlas SD veľmi netakticky vylúčili Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. Ak by všetci rebelanti trvali na svojich názoroch, koalícia by mala len 72 hlasov a stratila by väčšinu. Aby toho nebolo málo, tak Roman Malatinec, kritik Šimkovičovej a zakladajúci člen Hlasu SD, prešiel k Huliakovej Národnej koalícii a možno predpokladať jeho záujem rovno o funkciu ministra kultúry.

Našťastie pre vládu majú títo vydierači ďaleko od principiálnych postojov, a tak vláda zatiaľ prežíva.

To, že odídenci proklamujú podporu koalície a vraj budú hlasovať za vládne zákony, je len slabou útechou. Schválili síce 79 hlasmi zdravotnícke zákony, ktorými Visolajský dovydieral vládu a koalíciu, schválili 80 hlasmi i novelu stavebného zákona, ale bolo to s odretými ušami a pod nátlakom. Čo bude zajtra, nik nevie a rozhodovať sa možno bude až na riadnej marcovej schôdzi parlamentu. Je však možné, že si to koalícia uprace na mimoriadnej personálnej schôdzi a dôjde k rekonštrukcii vlády. Vzhľadom na opakované, už takmer hromadné prestupy a neustále sa zvyšujúci počet nezaradených poslancov by všetkým stranám prospelo, aby sa v národnej rade zaviedol imperatívny mandát.

Robert Fico je nesporne skúsený stratég, no možno pochybovať o tom, či má súčasnú situáciu pevne v rukách. Problémy mu prerastajú cez hlavu a on ich akoby nechával „vyhniť“. Oprávnene ukazuje prstom na príčinu tohto neblahého stavu, ktorá tkvie v SNS a Hlase SD. Dnes sa potvrdzuje, že bolo chybou, keď hneď po nástupe Petra Pellegriniho do prezidentského paláca Robert Fico „neumravnil“ Andreja Danka a nebol zvolený nový predseda NR SR. Predišlo by sa tak súčasným problémom. Dnešná situácia v koalícii potvrdzuje nevyhnutnosť urýchlene konať, zasiahnuť a urobiť poriadok v koalícii a neodkladať to o ďalšie týždne, či až do najbližšej schôdze parlamentu 25. marca 2025. Robertovi Ficovi sa to totiž môže v najbližších voľbách vypomstiť. Je takmer isté, že sa SNS nedostane do parlamentu a Hlasu SD klesnú percentá. S kým chce potom Smer SSD vládnuť?

Rekonštrukcia vlády nie je jednou z možností, ale jediným východiskom z koaličnej krízy a neznesie odklad. Prípadné vyriešenie personálnych nominácii, osobitne zvolenie predsedu NR SR, nič podstatné medzi koaličnými stranami nevyrieši. Z poslaneckých klubov SNS i Hlasu SD odišli traja poslanci, a tak by obe strany mali prísť o jedno ministerstvo. Jedno by mohlo pripadnúť Smeru SSD a druhé huliakovcom. Možná rošáda môže vyzerať aj tak, že po odchode Rašiho do funkcie predsedu parlamentu by ministerstvo informatiky a regionálneho rozvoja obsadil najpravdepodobnejšie Peter Kmec a do funkcie podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov by Smer SSD postavil svojho kandidáta. Huliakovci stále požadujú ministerstvo životného prostredia, z ktorého však Tomáš Taraba nechce odísť a naviac sa mu tam pomerne darí. Do úvahy tak skôr pripadajú ministerstvá SNS, ako ministerstvo športu a cestovného ruchu, či možno ešte skôr ministerstvo kultúry.

Šachové figúrky sa posunú, dôjde k väčšej či menšej rošáde, no na stave sa nič podstatné nezmení. Nie všetci budú spokojní, a tak si vláda musí dať pozor, aby nedostala šach-mat. Je preto otázne, či koalícia vydrží celé štyri roky.

Záverom len malé odporúčanie pre nás všetkých

Doteraz mlčiaca väčšina a príčetní občania by mali spozornieť, mali by sa postaviť za obranu demokracie a svojich občianskych práv, inak skončíme ako spoločnosť veľmi zle.

Príspevok by som rád uzavrel myšlienkou mesiaca z Extra plus (Lenka Mayerová): „Pridajte sa k tým, ktorí budú pracovať v prospech Slovenskej republiky, a nie v prospech cudzích mocností alebo iného štátu, pretože sa nám ľahko môže stať, že nám vlastné územie ukradnú spod zadku.“

Zpět na obsah

Sme šťastná krajina

Po kliknutí na link sa zobrazí video na fejsbuku:

Ale aj na protestoch je dobre, chodia tam známi ľudia, človek príde, zaskanduje si s nimi a hneď sa cíti byť viac ako tá luza!

Sme šťastná krajina nie hladných ľudí a mohli by sme byť úplne najšťastnejší, keby tu vládli tí ľudia z námestí, a nie Fico, ktorý nás ťahá do Ruska! Kde podľa nich zase vládnu boľševici, komunisti…

Priateľ mi poslal link na dávny rozhovor ukrajinského novinára Dmitrija Gordona s Borisovom Nemcovom.

S dôvetkom, ako mohlo byť všetko inak, keby tak (Jeľcinov) Boris Nemcov vládol namiesto Putina.

Ako sa to celé mohlo stať? Veď mladý Boris bol s veľkým Borisom Nikolajevičom Jeľcinom, tým ruským bohatierom so skvelým zmyslom pre humor, ktorý na ruskom nacionalizme porazil Gorbačova, tak zadobre! Vo videu je ukrajinský nacionalista, mediálny magnát Dmitrij Gordon priam blažený už len pri spomienke na neho!

Boris Nemcov sa stal gubernátorom Nižného Novgorodu, provincie väčšej ako Slovensko, s jeden a pol miliónovým hlavným mestom vo veku 31 rokov. Boris bol mladý fyzik, doktor vied, zúčastnil sa ešte ako študent spolu s váženými sovietskymi akademikmi projektu, ako odpovedať na Reaganove Hviezdne vojny. V tom videu s úsmevom hovorí, ako je Reaganovi vďačný – a Gordon je opäť blažený, lebo pre neho je Reagan životným hrdinom, ktorý zrušil mýtickú Ríšu zla – no Boris Nemcov je prízemnejší: je mu inak vďačný. Vďaka nemu mal taký príjem, že si mohol ako študent za rok kúpiť auto. Ale to podstatné bolo, čo sovietski vedci vymysleli ako odpoveď na Reaganov plán Hviezdnych vojen. Projekt podľa spomienky Nemcova dostali ich rozviedčici na stôl Reaganovi do Bieleho domu, ten pochopil – a plán Hviezdnych vojen „zakryl“. To mal Boris 24 rokov. Neskôr v Nižnom Novgorode chceli postaviť vyspelú jadrovú fabriku, a Boris ako fyzik vedel, že rádioaktívny odpad sa starými hrdzavými rúrkami dostane do vôd. Nádejný káder sa vyjadroval veľmi ostro proti plánu a tak sa prvý raz dostal do problémov, zachránila ho mama, poradila, nech o tom napíše článok. Stalo sa, článok vyšiel vo vysokom náklade – a z Borisa sa stal hrdina. Zvolili ho za gubernátora tej veľkej provincie. No najzaujímavejší je príbeh, ako sa stal svedkom zrodu banditského kapitalizmu v Rusku. To už vládol Jeľcin a za Nemcovom, už nielen gubernátorom, ale aj poslancom Dumy, prišiel taký neznámy chlapík v „šľapke“, že ho má vymenovať za šéfa Gazpromu. „A ty si kto?!“ pýtal sa ho Boris – a vyhodil ho! Ten neznámy bol neskorší supermiliardár Abramovič… a takto sa podľa jeho svedectva rodil v Rusku (pozn. G. R.: a na Ukrajine a asi všade v postsovietskom priestranstve) – ten banditský kapitalizmus. Boris vtedy videl a pochopil, že moc má formálne v rukách nejaká volená skupina, ale skutočnú moc majú tí, ktorí stoja za nimi. Novinka?

My sme práve nedávno videli, kto stál na inaugurácii amerického prezidenta za Donaldom Trumpom…

Pravdaže, toto je iné, veď Rusko. A ako sa podľa Nemcova k moci predral Putin? Prečo Jeľcin, s ktorým mal až rodinné puto, neustanovil za vládcu Nemcova? Rozhodli vraj o tom oligarchovia, ktorí Nemcova nemali radi. A Jeľcin sa bál o svoju rodinu (dcéra Táňa bola taká akási šéfka Semji). Tí, čo si rozobrali Sovietsky zväz, prišli k bohatstvu, o akom sa nám nesníva a prišli k nemu za babku.

Výrečne o tom hovorí jeden z tých, čo sa podieľali na rozkradnutí Ruska, Bill Browder vo svojej knihe Zatykač. Ako som sa stal Putinovým nepriateľom č. 1.:

„Zistil som, že ruská vláda chcela prechod z komunizmu do kapitalizmu dosiahnuť tak, že sa rozhodla väčšinu štátneho vlastníctva rozdať ľuďom. Tento plán sa uskutočňoval mnohými spôsobmi, no najzaujímavejší z nich bola takzvaná kupónová privatizácia. V tejto časti programu vláda poskytla všetkým občanom Ruska – zhruba 150 miliónom ľuďom – poukazy, za ktoré mohli získať vlastnícky podiel 30 percent takmer vo všetkých ruských firmách.

Stopäťdesiat miliónov kupónov vynásobených 20 dolármi – čiže trhovou cenou kupónov – sa rovnalo 3 miliardám dolárov. Kupóny sa dali vymeniť za zhruba 30 percent podielov všetkých ruských firiem, takže to znamenalo, že hodnota celej ruskej ekonomiky predstavovala len 10 miliárd dolárov! To bola jedna šestina hodnoty americkej obchodnej spoločností Wal-Mart!

Keď sa na to pozrieme v širších súvislostiach, Rusko vlastnilo 24 percent svetových zásob plynu, 9 percent ropy a vyrábalo 6,6 percent svetovej produkcie ocele okrem mnohých ďalších vecí. A napriek tomu sa toto neuveriteľné nerastné bohatstvo predávalo za smiešnych 10 miliárd dolárov!

Ešte ohromujúcejšic bolo, že neexistovali žiadne obmedzenia, ktoré by regulovali nákup kupónov. Mohol som si ich kúpiť aj ja alebo firma Salomon, skrátka ktokoľvek. Ak to, čo sa dialo v Poľsku, bolo ziskové, tak potom toto presahovalo všetky medze.“

No a oligarchovia mali tiež svoje ciele a svoje plány, začali sa medzi sebou členiť. Tá silnejšia skupina si vybrala za kandidáta na vládcu Ruska čekistu Putina, nie fyzika Nemcova. Gordon sa vo videu pýta, ako je možné, že je Putin medzi národom taký obľúbený? Podľa už nebohého Borisa Nemcova preto, lebo dal ľuďom peniaze výmenou za to, že nad nimi vládne.

My sme naozaj šťastná krajina, nemáme takých vplyvných oligarchov. Minule, keď som si kupovala chlieb, díval sa na mňa z obálky časopisu Forbes bývalý vedúci oddelenia ideológie Socialistického zväzu mládeže a titulok znel: Kapitalista. V deväťdesiatych rokoch mu vraj hovorili „Červený bager“, teraz bude už asi dúhový, to neviem, nepoznám tie kruhy, ale to sa dnes nosí. Spomenula som si na míting v Presscentre niekedy v decembri 1989, plná sála, prišiel Paľo Kanis a zvolal: „Komunisti, buďte radi, ste slobodní!“ Nastal chaos, ktosi zhasol svetlo a z tmy sa ozval nahnevaný výkrik: A kto vás oslobodil?! Idey išli čoskoro bokom, a myslím si, že sú bokom stále, naše majetky začali rozdávať všetky vládne garnitúry, ale najúspešnejší bol Dzurinda s Miklošom. Mečiar si myslel, že vytvorí domácu kapitálotvornú vrstvu, ale sekol sa. Tí dvaja vedeli, že treba všetko dať tým, ktorí nad nami vyhrali. Veď my sme porazená krajina a niekto si korisť odniesť musí.

A čo nám dal Fico?

Podľa politických oponentov nič, len mafiánsky kapitalizmus. Ktorý oni zaviedli…

Vyzerá to, že je u nás zlá nálada, ale to je dojem – my sme šťastná krajina, v ktorej sú zakotvené všetky práva liberálnej demokracie. Umelci môžu tvoriť, nikde a nikto im to nezakázal a zakázať ani nedokáže. Tak o čo teda ide?

Aký je politický cieľ protestov proti vláde? Zvrátiť výsledok volieb? Nežijeme v totalitnej spoločnosti, kde je vedúca úloha strany a neexistuje pluralita, ale v liberálnej demokracii, takže iba slobodné voľby môžu zvrátiť výsledok. Dôvody na tie slovenské protesty sú od vyhlásenia výsledkov volieb v roku 2023 zjavne vymyslené, no ten najnovší je navyše neuveriteľne trápny. Vyzývateľka bratislavského protestu Štasselová sa verejne znemožnila, keď vysvitlo, že nemá základné znalosti. Nevie, že bolo na Slovensku referendum o vstupe do EÚ a len tou istou procedúrou z nej môžeme vystúpiť. To jej, ani Denníku N nebránilo, aby pred piatkovým protestom hrdinsky vyhlasovala, že sa nebojí – čoho by sa mala báť, okrem výsmechu?

Protest bol aj v mojom rodnom meste, ba Gelnica sa dostala aj do správ Denníka N, tak som si pozrela trochu čísel. V Gelnici parlamentné voľby za účasti 56,1 percenta vyhral Smer s 29,9 percentami (854 voličov), druhý bol Hlas 20,98 percent a 559 voličov, tretie PS 11, 73 percenta (335 voličov). Summa summarum, ak budeme k protivládnym voličom rátať aj Matoviča – bol štvrtý, 7,8 percenta a 225 voličov, KDH, 4,69 percenta a 134 voličov a SAS 3,39 percenta a 114 voličov, tak je to spolu 808 voličov, oproti 1 767 vládnym, plus mimovládna Republika. Takže 1 767 verzus 808. (Pri prezidentských voľbách s účasťou 65,62 percenta bol výsledok 1 730 000 Peter Pellegrini a 906 000 Ivan Korčok.) Piatkové gelnické zhromaždenie, ktoré pozdravil Weiss, aj teta Magda, zďaleka nedosiahlo volebné čísla. No aj keby na námestie prišlo všetkých 808 „opozičných“ voličov, neznamenalo by to zvrátenie volieb, aj keď si tí „opoziční“ voliči myslia, že sú viac, lebo majú viac verejne známych ľudí. (Čo je samo osebe nesmierne odpudivé.) „Koaliční“ voliči však môžu byť právom sklamaní, že ich nikto nechodí pozdraviť… A celkom vážne si myslím, že koaličné strany nerobia žiadnu politickú prácu. Aj ich voliči by mali cítiť, že nie sú sami.

Jasnú odpoveď na moju otázku na FB som dostala od zástupcu šéfredaktora Denníka N – a jeho odpoveď považujem za najpoctivejšiu. Neskrýva sa za trápne slogany a vyslovené hlúposti, hovorí otvorene: politickým cieľom protestov je odchod Roberta Fica z čela vlády. Mantra sa už ujala, na námestiach a v politických diskusiách ju už opakujú. (Konečne nie trápne zahmlievanie!)

Ako sa to má (môže) stať:

1. odíde sám
2. odvolá ho parlament
2. predčasné voľby.

Bod 1. je v hre najneskôr odkedy zmizol zo scény Vladimír Mečiar a jeho miesto zaujal Robert Fico.

Šibenicu mu na námestie priniesli tuším v roku 2014, veselé výpravy na čele s Matovičom s párkami od Lipšica pred bytom Roberta Fica a vyvolávaním: Poď von! (a ešte oveľa horšie) bolo od roku 2016 priebežne do volieb v roku 2020, Matovičov pokus zavrieť ho v priebehu rokov 2020 – 2023, v máji 2023 Cintulov pokus zabiť ho. V súčasnosti by mohla pomôcť na diaľku určená diagnóza profesorov psychiatrie, (nielen) komentátorom Schutzom vyslovená: je to blázon!

Summa summarum, ak sa z toho Robert Fico naozaj nezblázni a neodstúpi, nastupuje bod číslo 2. Na vyslovenie nedôvery v parlamente treba 76 hlasov, tie opozícia nemá ani po prípadnom pritúlení Migaľa a Šalitroša.

Takže môže nastať situácia č.3 . Ak prestanú koalícii v parlamente prechádzať zákony (potrebná vždy nadpolovičná väčšina prítomných, teda nie vždy 76) a sama sa rozhodne pre predčasné voľby – v tom prípade by sa možno parlament „samorozpustil“. Treba na to 90 hlasov. Ak toto nevyjde, opozícia môže začať zbierať podpisy na vypísanie referenda o skrátení volebného obdobia, ak vyzbiera potrebný počet hlasov, doručí ich prezidentovi a on referendum vypíše. Aby bolo platné, musí sa ho zúčastniť najmenej 50,1 percenta zapísaných voličov a z nich najmenej 50,1 percenta musí zahlasovať „za“. Keďže volebná účasť v parlamentných voľbách býva cca 50 – 60 percent všetkých oprávnených, ťažko predpokladať, že sa na referendum dostavia „koaliční“ voliči. Je to všetko veľmi zdĺhavé, takže chápem…

Majú teda protesty zmysel? Určite áno, je to súčasť politickej práce. (V. I. Lenin: agitovať, propagovať, organizovať) 😊 Aby bola efektívna, opozícia a jej najhlasnejšie trúby by mali vo verejnom priestore prestať urážať tých, čo sú na druhej strane. Sebavedomí ľudia nepotrebujú protivníka ponížiť.

A budeme šťastná krajina až dovtedy, kým sa tu opäť nezačne strieľať…

Gabriela ROTHMAYEROVÁ sa narodila 14. marca 1951 v Gelnici. Základnú a strednú školu navštevovala v rodisku. Po maturite v roku 1969 pracovala v košických VSŽ, neskôr bola redaktorkou Východoslovenských novín.
V rokoch 1970 – 1975 študovala novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracovala v kultúrnej rubrike denníka Smena, v rokoch 1983 – 1987 bola šéfredaktorkou detského časopisu Ohník, potom vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu. Roku 1990 ju kooptovali do rekonštruovanej SNR a v prvých poprevratových voľbách roku 1990 zvolili za poslankyňu FZ ČSFR do Snemovne ľudu. Vo volebnom období 1992 – 1994 bola poslankyňou SNR, po vzniku Slovenskej republiky poslankyňou Národnej rady SR (za Stranu demokratickej ľavice).
V rokoch 1994 – 1997 pracovala ako reportérka Nedeľnej Pravdy. V rokoch 1998 – 2003 bola šéfredaktorkou Rádia Devín Slovenského rozhlasu. Od roku 2005 bola členkou Tlačovej rady SR. Od roku 2014 bola poradkyňou Roberta Fica pre kultúru. Žije a tvorí v Bratislave.

Zpět na obsah

Pellegrini sa stretol s Pavlom, hovorili o zlepšení vzťahov SR a ČR

Na snímke prezident SR Peter Pellegrini. Foto: TASR- Martin Baumann

Paríž 11. februára (TASR) – Politické vzťahy medzi Slovenskom a Českom by sa mali zlepšiť. Prezident SR Peter Pellegrini sa na tom zhodol so svojím českým partnerom Petrom Pavlom na stretnutí počas Globálneho akčného summitu o umelej inteligencii v Paríži. Informuje o tom osobitná spravodajkyňa TASR.

„Mrzí ma, že slovensko-české vzťahy na politickej úrovni dnes nie sú ideálne, a mali by sme spraviť všetko pre to, aby opäť zodpovedali vysoko nadštandardným a dlhoročným vzťahom dvoch bratských národov,“ uviedol Pellegrini.

Zároveň sa s českým prezidentom dohodol, že o možnostiach zlepšenia politických vzťahov medzi Slovenskom a Českom budú diskutovať na stretnutí takzvaného Slavkovského formátu, ktorý tvorí Slovensko, Rakúsko a Česko. Najbližšie sa uskutoční takéto stretnutie 5. marca 2025 na zámku Slavkov na Morave.

Michaela Kováčová je osobitnou spravodajkyňou Tiskové agentury Slovenskej republikyČesky.

Zpět na obsah