Ako je to s „útokmi na Slovákov“ a protestami v Srbsku?

Srbská vlajka (národní park Đerdap na hranici s Rumunskem), zdroj: Wikimedia Commons

V nasledujúcom texte sa preto budem venovať týmto témam:
– Situácia v Báčskom Petrovci[1]
– Rozpory medzi Srbskom a EÚ
– Protesty a voľby v Srbsku

Situácia v Báčskom Petrovci

Popudom k škandalizácii v slovenských médiách sa mal stať incident na podujatí „Slovenské národné slávnosti“, ktoré sa konali 8. – 10. augusta 2025 v Báčskom Petrovci. Slovenské národné slávnostiČesky je tradičné podujatie, ktoré sa koná každý rok v auguste v obci Báčsky Petrovec, kde tvoria Slováci veľkú väčšinu obyvateľov. Celkovo ide o oslavu slovenskej kultúry a identity v Srbsku, ktorá zahŕňa kultúrno-umelecké programy, výstavy, stretnutia a športové súťaže. Prvé slávnosti sa konali v roku 1919, v roku 1990 boli opäť obnovené a od roku 2009 vyhlásené za sviatok všetkých Slovákov v Srbsku. Počas podujatia v auguste 2025 však prišlo ku konfliktu, keď skupina aktivistov na verejnom priestranstve zavesila fotografie z opozičných protestov v Srbsku, čo viedlo k stretom s osobami z vládneho politického tábora. Išlo pritom o neoficiálnu akciu opozície, pretože s takouto politizáciou by organizátori oficiálneho podujatia nesúhlasili, zvlášť starostka Báčskeho Petrovca. Celkovo je nevhodné, aby sa Slovenské národné slávnosti politizovali vyvesovaním fotografií v takej polarizujúcej otázke, ako sú protivládne protesty. Podobným postupom sa totiž marí charakter podujatia ako sviatku všetkých, aj provládnych Slovákov v Srbsku.

V Báčskom Petrovci naozaj nešlo o spor srbských nacionalistov a slovenskej menšiny, pretože jej príslušníci stoja na oboch stranách vnútroštátneho sporu. Je dokonca pravdepodobné, že väčšia časť Slovákov v Báčskom Petrovci protivládne protesty odmieta. Aktivisti, ktorí fotografie vyvesovali, zrejme s nesúhlasnou reakciou účastníkov počítali, pretože Báčsky Petrovec je baštou podporovateľov prezidenta Alexandra Vučića. Starostkou je SlovenkaČesky Viera Krstovská, od roku 2017 členka vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Jej zástupcom je dokonca zakladajúci člen tejto strany. Dominanciu provládnych síl v Báčskom Petrovci potvrdzuje aj zloženie Obecného zastupiteľstvaČesky. Z volebného zoznamu „Alexandar Vučić – Báčsky Petrovec zajtra“ získalo v roku 2024 mandát 16 poslancov, prevažne Slovákov, zatiaľ čo z volebného zoznamu zjednotenej opozície iba 7. Po jednom mandáte získali „Slovenská demokratická liga“ a „Báčsky Petrovec proti násiliu“. Podľa výsledkov volieb teda veľká väčšina zastupiteľstva podporuje prezidenta Alexandra Vučića. Daný stav pretrváva už dlhšie a srbské provládne sily tak nemajú dôvod, aby útočili na tamojšiu slovenskú menšinu, ktorá volí v súlade s ich želaniami. Vo svetle uvedenej podpory treba pritom vnímať aj ďalšie incidenty, ktoré sa opisujú v slovenských médiách. Ak napr. nejaký anonym napíše v Báčskom Petrovci protislovenský nápis, treba sa pýtať, komu to prospeje. Kto by asi profitoval z nového „slovenského frontu“ proti srbskej vláde?

Skúsme si predstaviť analogickú situáciu niekde vo inde svete, napr. v ČR, kde žije mnoho Slovákov. Čo by sa stalo, keby tam počas Večera slovenských filmov začali občania ČR slovenskej národnosti, podporujúci opozíciu, vyvesovať fotografie z českých protivládnych protestov za slobodu slova? Je pravdepodobné, že by to viedlo k ostrej reakcii iných účastníkov podujatia českej i slovenskej národnosti, zvlášť ak by sa podujatie konalo v nejakom meste s provládne naladeným obyvateľstvom. Je tiež zrejmé, že z ich strany by nešlo o útok na slovenskú menšinu ako takú, a keby sa následne do celej záležitosti zamiešali slovenskí europoslanci za Smer -SD s rétorikou o útokoch proti slovenskej menšine, určite by to postaveniu Slovákov v ČR nepomohlo. Podobne to platí aj v Srbsku: ani tam nejde o národnostný spor a vytvárať zo slovenskej menšiny jednu zo strán vnútorného konfliktu je pre Slovákov v Srbsku nebezpečné. Na politickú inštrumentalizáciu celej menšiny by mohla doplatiť najmä tá časť miestnych Slovákov, ktorá sa verejne neangažuje.

Rozpory medzi Srbskom a EÚ

Polarizácia spoločnosti nie je v súčasnej Európe žiadnou výnimkou a je prítomná aj v Srbsku. Tam je situácia ešte zložitejšia, pretožev 21. storočí prechádzalo Srbsko komplikovanejšími zmenami než väčšina ostatných štátov Európy. Už v roku 2000 sa vďaka tzv. farebnej revolúcii[2] podarilo opozícii zvrhnúť Slobodana Miloševiča a mnoho Srbov vtedy dúfalo, že to povedie k vstupu do EÚ a rýchlemu ekonomickému rozvoju. Srbi sa v tom čase usilovali o ústretovú politiku voči Západu: na Medzinárodný súd pre bývalú Juhosláviu v Haagu vydali Slobodana Miloševiča a ďalších predstaviteľov, akceptovali vyhlásenie nezávislosti Čiernej Hory v roku 2006, atď. V roku 2008 však s podporou Západu a proti vôli Srbska vyhlásila nezávislosť srbská autonómna oblasť Kosovo, čím sa otvorila Pandorina skrinka jednostranných zmien hraníc v Európe. Pre Srbov bol tento krok neprijateľný, pretože pri rozpade Juhoslávie v roku 1991 sa prijal princíp, že nezávislosť môže vyhlásiť len šesť federálnych republík bývalej Juhoslávie – iné územno-organizačné jednotky takýto krok urobiť nemohli. Keď však v roku 2008 vyhlásila nezávislosť autonómna oblasť Kosovo, objavila sa otázka, či má podobné právo aj Republika Srbská v Bosne a Hercegovine (BiH). Tam však Západ neoblomne trval na územnej celistvosti BiH. Princíp územnej celistvosti sa teda aplikoval vždy v neprospech Srbov, čo prispelo k rastu nedôvery Srbov voči Západu.

Situáciu ďalej zhoršovali útoky na Srbov v Kosove. V roku 2011 nepokoje na severe KosovaČesky eskalovali, keď sa kosovské orgány pokúsili vnútiť Srbom vlastný ústavný poriadok, hoci miestni Srbi ani Belehrad jednostranné vyhlásenie nezávislosti v Prištine neuznávali. Postoj kosovských Srbov najlepšie vyjadrilo miestne referendum vo februári 2012, v ktorom 99,74 % účastníkov hlasovalo proti uznaniu nezávislých kosovských inštitúcií. I v nasledujúcich rokoch prišlo k násilnostiam proti srbskej menšine, ktoré znižovali dôveru srbského obyvateľstva voči EÚ – tá v Kosove určovala pravidlá prostredníctvom svojej misie EULEX.Česky

Postupne sa začali rúcať aj srbské predstavy o vstupe do EÚ. Veľmi zjednodušene možno povedať, že EÚ si fakticky stále kladie ako hlavnú podmienku pre vstup uznanie nezávislosti Kosova Belehradom. Takýto krok však nie je reálny, pretože by vyžadoval súhlas ústavnej väčšiny v parlamente. Mnoho Srbov už nereálnosť skorého vstupu do EÚ pochopilo, avšak v poslednom desaťročí EÚ v Srbsku stratila mnoho zo svojej príťažlivosti aj z iných dôvodov, napr. kvôli otázkam migrácie. Po roku 2022 sa zásadným dôvodom rozporov stali vzťahy s Moskvou, zvlášť neochota Srbska zaviesť voči Rusku sankcie. EÚ sa tento postoj Belehradu pokúša zmeniť, nemá však dostatočné nástroje – ani otázka vstupu do EÚ už nezaberá tak ako v minulosti. Jedným z nástrojov, ktoré však západné mocnosti môžu v Srbsku stále využiť, je podpora protivládnych demonštrácií a kritika srbskej vlády za policajné zásahy proti demonštrantom, hoci nie sú o nič brutálnejšie než napr. zásahy polície vo Francúzsku.

Protivládne protesty a voľby v Srbsku

Predstavitelia EÚ by sa zrejme radi vrátili k vzťahom z obdobia srbského prezidenta Borisa Tadića (2004 – 2012), zvlášť v situácii, keď krajinu viedla silno prozápadná vládna koalícia (2008 – 2012). Neúspechy jej politiky a tiež situácia v Kosove však spôsobili, že sa v roku 2012 stal srbským prezidentom Tomislav Nikolić a od roku 2017 Alexandar Vučić, ktorí zastávali suverenistické postoje. Po roku 2012 sa uskutočnilo aj niekoľko parlamentných volieb, v ktorých vždy zvíťazili podporovatelia Alexandara Vučića. Sprievodným javom srbského politického vývoja v poslednom desaťročí boli i chronické protivládne protesty, ktoré prispeli aj k opakovanému konaniu volieb. V roku 2012 vo voľbách zvíťazila strana SNS „iba“ s 25,16 % hlasov a 73 mandátmi (z 250), napriek tomu však zložila vládnu koalíciu. V roku 2014 prišlo k predčasným parlamentným voľbámČesky, v ktorých SNS získala až 49,96 % hlasov a väčšinu 158 mandátov. V roku 2016 sa voľby opäť opakovaliČesky a SNS získala 49,71 % hlasov, ako aj väčšinu 131 mandátov. Samozrejme, protesty sa nezastavili, k zmene politických lídrov však opäť neviedli. Nasledujúce parlamentné voľby sa konali v roku 2020Česky a podporovatelia Alexandara Vučića v nich získali rekordných 63,02 % hlasov so 188 mandátmi.

Po parlamentných voľbách sa protesty od júla 2020 opäť obnovili, pričom hlavným dôvodom kritiky sa stal nesprávny manažment pandémie Covid-19. Demonštrácie pokračovali v priebehu roka a neustále sa priberali ďalšie témy, napr. z oblasti školstva. V Srbsku nakoniec vývoj dospel až k predčasným parlamentným a aj k prezidentským voľbám dňa 3. apríla 2022. V prezidentských voľbáchČesky Alexandar Vučić získal 60,01 % hlasov a opäť potvrdil svoj status. V parlamentných voľbách dosiahlo proprezidentské hnutie „len“ 44,27 % hlasov a 120 mandátov, čo však na zloženie koalície opäť stačilo. V máji roku 2023 sa objavila nová vlna masových protestov. Jej oficiálnou príčinou bola krvavá streľba v jednej belehradskej škole a organizátori demonštrácií preto použili heslo „Srbsko proti násiliu“. Na protestoch vystupovali rôzne nespokojné skupiny obyvateľov, napr. viacerí farmári. Podľa tvrdení organizátorov sa na zhromaždení 19. mája malo zúčastniť 200 tisíc demonštrantovČesky. Zhromaždenia pokračovali aj v ďalších mesiacoch a podarilo sa vyvolať nové parlamentné voľby v decembri 2023. Lenže aj vtedy získali podporovatelia prezidenta Alexandara Vučića väčšinu 129 z 250 mandátovČesky. Na konci roku 2024 bol zasa dôvodom protestov pád strechy železničnej stanice v Novom Sade, pri ktorej zahynulo 14 ľudí. Táto udalosť bola veľmi tragická a problémom pri rekonštrukcii stanice sa stala zrejme aj korupcia. Demonštrácie sa preniesli i do roku 2025: otázkou je ale to, či by daný problém vyriešila demisia vládnych politikov alebo ďalšie predčasné voľby.

Je zrejmé, že v Srbsku existuje veľká a oprávnená nespokojnosť so súčasnou spoločenskou a ekonomickou situáciou, čo je však typické napr. aj pre Slovensko. Možnosti vlád v krajinách strednej a východnej Európy zastaviť negatívne trendy sú pritom len veľmi obmedzené, pretože tieto krajiny sú naviazané na upadajúcu ekonomiku Nemecka a spol. (EÚ je aj hlavným obchodným partnerom Srbska)Česky. Odpovede na štrukturálne problémy od korupcie až po infláciu sa hľadajú ťažko, keďže sú skryté v základoch súčasného ekonomického systému. Oveľa jednoduchšie než bojovať so systémom je však nájsť tvár konkrétneho vinníka a mnohí ľudia preto podliehajú dojmu, že ak sa podarí odstrániť dominantného politika Alexandara Vučića (podobne ako Roberta Fica, Viktora Orbána atď.), situácia sa výrazne zlepší. Nuž a po každých voľbách, v ktorých Alexandar Vučić zvíťazí, sa preto situácia s protestami opakuje. K tomu prispievajú politici, ktorí sa nedokážu vo voľbách presadiť. Často sa cítia znevýhodnení v politickej súťaži a kritizujú nevyváženosť verejno-právnych médií, podobne ako v Maďarsku. Pokiaľ ide o srbské verejno-právne médiá, určite im možno kde-čo vyčítať, avšak v súčasnosti už tieto kanály nemajú taký vplyv ako v minulosti. Na verejnosť vplývajú aj súkromné médiá s protivládnymi postojmi či médiá zo susedných štátov, kde sa hovorí rovnakým jazykom. Obrovský vplyv majú i sociálne siete a tie kontrolujú prevažne západné monopoly. Nuž a pokiaľ ide o samotné voľby, tie majú určite dosť nedostatkov, sú však dostatočne slobodné a vždy je lepšie, ak sa počítajú hlasy vo volebných urnách než mŕtvi a zranení na námestiach.

[1]

Báčsky Petrovec (srb. Бачки Петровац – Bački Petrovac) je mesto v srbskej Vojvodine so silným zastúpením Slovákov.

Báčsky Petrovec a jeho poloha v Srbsku

[2]

Barevné revoluce 2000 – 2005 (Wikimedia Commons)

Mapa Balkánu (2024)

---

Branislav Fábry (* 1977, Bratislava) je slovenský právník, překladatel, společenský komentátor. Specializuje se na geopolitiku, mezinárodní právo, tvorbu práva, právo a politiku, sociální a hospodářská práva, ústavní právo a bioetiku. Je autorem a spoluautorem monografií „Teória práva“ a „Teoretické problémy tvorby práva“, publikuje v relevantních vědeckých domácích i zahraničních odborných časopisech. Je členem Etické komisie MZ SR. Působí jako odborný asistent na Univerzitě Komenského v Bratislavě (Právnická fakulta UK, Katedra teórie práva a sociálnych vied). Společenské komentáře a kritiky publikuje pro Literárny týždenník, Slovo, DAV DVA, Hlavné správy a také na svém blogu. V minulosti vystupoval v televizi TA3.

REDAKČNÍ POZNÁMKA

Slovenská republika se opravdu příkladně stará o Slováky v Srbsku i jinde ve světě. Recipročně uznává Slovensko aktuálně (v roce 2025) celkem 15 národnostních menšin. Jsou to tyto menšiny: bulharská, česká, goralská, chorvátská, maďarská, moravská, německá, polská, rómská, rusínská, ruská, srbská, ukrajinská, vietnamská, židovská.
Povšimněte si, prosím, že Slovensko uznává Moravany jako národnostní menšinu. K moravské národnosti se v ČR přihlásilo v roce 1991 celkem 1 362 313 obyvatel (viz vládní web o sčítání lidu.)

---

S O U V I S E J Í C Í:

Začíná odpočítávání pro Republiku srbskou

Balkán, březen 2025

Po Ukrajině Srbsko?