O novej poľskej vláde, jej kľúčových predstaviteľoch a prvých krokoch

Oficiálne sa poľská vláda nazýva Rada ministrov (Rada Ministrów). Má niekoľko organizačných zvláštností (terminológiu, ktorá sa niekedy z poľštiny prekladá zložito, necháme bokom). Na niektoré prípady poukážeme pri jednotlivých rezortoch.

V súčasnosti je vo vláde aj s jej predsedom 27 osôb. Pôvodný zoznam členov vlády bol doplnený o ministerku priemyslu Marzenu Czarneckú, ktorá bude pôsobiť v Katoviciach. Vláda ma dvoch podpredsedov, ktorí sú aj na čele ministerstiev a 21 ďalších ministrov, 3 osoby majú pozíciu ministra – člena vlády („ministrov bez kresla“) a pôsobia v úrade predsedu vlády.

Z hľadiska straníckeho zloženia sú vo vláde predstavitelia 6 politických strán – 11 členov vlády (vrátane predsedu) je z Občianskej platformy (ďalej len PO) a po jednom z Poľskej iniciatívy a Modernej z Občianskej koalície (ďalej len KO). Za Poľskú roľnícku stranu (ďalej len PSL, podľa poľskej skratky) je podpredseda vlády a 3 ministri. Za Poľsko 2050 sú dvaja členovia vlády. Za Novú ľavicu je podpredseda vlády a 3 členovia vlády, 4 osoby sú nestraníkmi (z toho jedna bola nominovaná KO a jedna Poľskom 2050). Najstarším členom vlády je 71-ročný Czesław Siekierski, minister poľnohospodárstva a rozvoja dediny (za Poľskú roľnícku stranu). Najmladšia vo vláde je 37-ročná Agnieszka Buczyńska, ministerka pre občiansku spoločnosť a predsedníčka verejnoprospešného výboru (za Poľsko 2050). Vo vláde je 9 žien.

Vo vláde je jeden bývalý podpredseda vlády a 4 bývalí ministri. Viacerí členovia vlády tiež mali vysoké funkcie v štátnej administratíve. Takmer všetci boli poslancami Sejmu alebo Senátu. Ide o skúsený kabinet, ktorý by mal byť schopný začať rýchlo a účinne pracovať.

Kľúčové osoby vlády v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Predseda vlády Donald Tusk (*1957) vyštudoval históriu na Gdanskej univerzite. Počas štúdií sa zapojil do opozičného hnutia. Po roku 1989 bol členom stredovo liberálnych strán a v roku 2001 patril k zakladateľom OP. V rokoch 2003 – 2014 bol a od roku 2021 je znovu jej predsedom. OP sa už vo voľbách v roku 2001 stala druhou najsilnejšou poľskou politickou stranou a v rokoch 2007 a 2011 voľby vyhrala.

Vo vysokej poľskej politike je D. Tusk od volieb v roku 1997, keď sa stal podpredsedom (wicemarszałek) Senátu a v rokoch 2001 – 2005 bol v tej istej funkcii v Sejme. V roku 2005 kandidoval za prezidenta a v druhom kole prehral s Lechom Kaczyńskim. Patrí k najskúsenejším a veľmi populárnym poľským politikom, ktorý má aj medzinárodnú autoritu. Po svojom menovaní za predsedu vlády v nástupnom prejave o. i. zdôraznil, že sa pokúsi obnoviť autoritu Poľska v Európe, zostane verným a spoľahlivým spojencom USA. Chce pokračovať aj v podpore Ukrajiny, pri ktorej počíta aj so západnými partnermi.

Ministrom zahraničných vecí sa stal kontroverzný „jastrab“ Radosław Sikorski (*1963), veterán poľskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. V čase vyhlásenia výnimočného stavu v Poľsku študoval vo Veľkej Británii, kde potom získal azyl i občianstvo. Pracoval ako novinár a po návrate do Poľska bol v 90. rokoch námestníkom ministra obrany a neskôr ministra zahraničných vecí. V rokoch 2002 – 2005 pôsobil v USA v konzervatívnom think tanku American Enterprise Institute vo Washingtone. Od októbra 2005 do februára 2007 bol ministrom obrany za stranu PiS (!) vo vládach K. Marcinkiewicza a J. Kaczyńského. Bez problémov však prešiel na funkciu ministra zahraničných vecí do vlády liberálneho D. Tuska, kde pôsobil v rokoch 2007 – 2014. V tejto funkcii patril s ministrom zahraničných vecí Švédska Carlom Bildtom k hlavným iniciátorom vytvorenia Východného partnerstva EÚ. Nechceme byť alarmistickí, ale V4 v línii tohto pána ruže nepokvitnú, aj keď predpokladáme, že vzťahy k SR budú korektné.

Od septembra 2014 do júna 2015 bol R. Sikorski predsedom Sejmu. Funkcie sa vzdal po afére so zverejnením tajných nahrávok ministrov a podnikateľov. V rokoch 2015 – 2018 znovu pôsobil v USA, tentokrát ako politický analytik v Stredisku európskych štúdií na Harvardskej univerzite. V roku 2019 bol zvolený za člena Európskeho parlamentu.

Politická dráha i konanie R. Sikorského sú svojráznou „zárukou“, že prowashingtonská línia poľskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude pokračovať. V minulosti vyhlásil, že poľská politika bez prihliadnutia k USA nič neurobí. Poznamenáme, že jeho manželkou je Anne Elizabeth Applebaumová, americká novinárka a spisovateľka židovského pôvodu.

V Poľsku je aj ministerstvo záležitostí EÚ. Na jeho čelo nastúpil Adam Szłapka (*1984) zo strany Moderná (Nowoczesna), ktorá bola súčasťou Občianskej koalície. Ide o viackrát reorganizovaný úrad i rezort. V súčasnej podobe pôsobí od roku 2020, keď sa vyčlenil z ministerstva zahraničných vecí. Hoci ide o ministra na čele rezortu, je to súčasť úradu predsedu vlády.

Ministrom obrany a zároveň podpredsedom vlády sa stal Władysław Kosiniak-Kamysz (*1981, vzdelaním lekár) z PLS. Bol už ministrom práce a sociálnej politiky od novembra 2011 do novembra 2015. Ocitol sa vo funkcii, ktorá bude najmä ekonomicky patriť k najzložitejším vo vláde. Vyjadril sa, že bude pokračovať v línii upevňovania ozbrojených síl, ich modernizácie a zvyšovania početného stavu.

Ministrom vnútra a správy (takto sa rezort nazýva od roku 2015) je Marcin Kierwiński (*1976) z PO. V minulosti pôsobil v úrade predsedníčky vlády Ewy Kopaczovej (PO) a bol aj generálnym tajomníkom PO. Ide o jedno z kľúčových ministerstiev, ktoré má tri hlavné oblasti pôsobenia: vnútornú štátnu správu, verejnú správu a otázky náboženstva, národností a menšín. Ministrovi podlieha hlavný veliteľ polície, ako aj hlavný veliteľ pohraničnej stráže, hlavný veliteľ požiarnej stráže, veliteľ služby štátnej ochrany a šéf úradu záležitostí cudzincov.

Špecifickú pozíciu v poľskej vláde (i bezpečnostnom systéme) má minister – člen vlády, ktorý sa označuje za koordinátora špeciálnych (spravodajských) služieb. Okrem koordinácie činnosti týchto služieb vykonáva aj úlohy stanovené predsedom vlády najmä pri ich kontrole a dohľade nad nimi. Na post bol menovaný Tomasz Siemoniak (*1967) z PO. Od augusta 2011 do novembra 2015 bol ministrom obrany a zároveň od septembra 2014 do novembra 2015 aj podpredsedom vlády. Po D. Tuskovi a R. Sikorskom ide o najskúsenejšieho člena vlády.

Z hľadiska tohto obsadenia rezortov možno predpokladať, že zvýšený záujem má D. Tusk a ním vedená PO o vnútornú bezpečnosť. Línia zahraničnej a vojenskej politiky je daná (i zabezpečená) a bude naďalej vychádzať v ústrety Washingtonu a NATO. Problém bude v jej finančnej náročnosti.

Pre úplnosť dodáme, že predsedom Sejmu je Szymon Hołownia (*1976, Poľsko 2050). Podpredsedami sú dvaja členovia PO, jeden za PSL, jeden za Novú ľavicu z vládnej koalície. Jeden podpredseda je za opozičné Národné hnutie a jedno miesto pre člena PiS je zatiaľ neobsadené. Poľským špecifikom je funkcia čestného predsedu Sejmu (Marszałek senior), ktorého z radov najstarších vekom alebo najdlhšie pôsobiacich poslancov menuje prezident. Ide o Mareka Sawickeho (*1958, PSL, poslanca od októbra 1993). Predsedníčkou Senátu je Małgorzata Kidawa-Błońska (*1957, PO).

Prvé kroky vlády v oblasti bezpečnosti štátu

Už 14. a 15. decembra boli vymenovaní dvaja noví štátni tajomníci a jeden štátny podtajomník na ministerstve obrany. Na tieto posty boli vymenované nové osoby aj na ministerstve vnútra a správy.

Zástupcom T. Siemoniaka sa stal brigádny generál Radosław Kujawa (*1965, v rokoch 2008 – 2015 riaditeľ Služby vojenskej rozviedky, od roku 2015 vo výslužbe). Je na zozname osôb z EÚ, na ktoré sa vzťahujú ruské vízové ​​sankcie. Podľa RF ide o človeka, ktorý aktívne podporoval štátny prevrat v Kyjeve v roku 2014, v dôsledku ktorého začali Rusov na Ukrajine prenasledovať a diskriminovať.

Najvyšší funkcionári Ozbrojených síl Poľska sa vymenili niekoľko dní pred voľbami v októbri. Náčelníkom generálneho štábu sa stal generál Wiesław Kukuła (*1972), ktorý o. i. slúžil v rokoch 2003 – 2004 v poľskom kontingente v Iraku. K zmene došlo, lebo predchádzajúci náčelník generálneho štábu bol vo funkcii už vyše 5 rokov. Vyvolalo to síce mediálny šum, ale zatiaľ nie sú správy o tom, že by sa tieto menovania mali zrušiť a dôjsť k novým výmenám.

Neobvyklým je oznámenie nového ministra obrany na zasadnutí vedenia Poľskej roľníckej strany zo 16. decembra o zvýšení platov vojakov, civilného personálu ozbrojených síl, ako aj zamestnancov organizácií v rezorte obrany o 20 %. V prípade vojenských akadémií a univerzít bude nárast platov až 30 %.

Zopakujeme, že v rezorte vznikajú otázky v súvislosti s tým, ako sa postaví vláda a ministerstvo k realizácii drahých nákupov predchádzajúcej vlády a k jej zámeru vybudovať v Poľsku najväčšie pozemné sily v európskych štátoch NATO. Bude pôsobiť aj to, nakoľko sa vyprázdnili poľské zbrojné zásoby po veľmi aktívnej vojenskej podpore Ukrajiny. Vznikla „trojjediná“ úloha: pokračovať v prezbrojovaní západnými zbraňami a vojenskou technikou, neprestávať vo vojenskej podpore Ukrajiny a dopĺňať vyčerpané vojenské zásoby.

Pozdvihnutie v PiS vyvolalo rozhodnutie vlády o rozpustení spornej komisie, ktorá znovu  vyšetrovala nehodu vládneho lietadla v apríli 2010. Pri nešťastí zahynulo 96 ľudí vrátane vtedajšieho prezidenta Lecha Kaczyňského a jeho manželky. Nešťastie už vyšetrovala ruská komisia a aj Poľsko viedlo vlastné vyšetrovanie. Jeho výsledky zverejnila 29. júla 2011 vo viac ako 300-stránkovej správe Komisia pre vyšetrovanie nehôd štátnych lietadiel. Vymenovala 163 nedostatkov, ku ktorým došlo pri príprave letu a počas neho, pričom za bezprostrednú príčinu nehody označila klesanie pri prekročení povolenej vertikálnej rýchlosti za poveternostných podmienok, ktoré neumožňovali vizuálny kontakt s terénom a otáľanie s odletom na druhý okruh. V dôsledku toho lietadlo narazilo na terénnu prekážku, čo spôsobilo odlomenie časti ľavého krídla, stratu ovládateľnosti lietadla a jeho pád.

Predseda PiS Jaroslaw Kaczyňski v roku 2016 donútil ministerstvo obrany zriadiť novú komisiu, ktorá hľadala dôvody na obvinenie Ruska z nehody, lebo vraj lietadlo vybuchlo už vo vzduchu. Relevantné dôkazy ani po rokoch neboli predložené. Nové vedenie ministerstva obrany označilo zrušenie komisie za koniec klamstiev šírených v mene poľskej vlády, koniec míňania stoviek miliónov zlotých na aktivity, ktoré nemajú nič spoločné s objasňovaním príčin tragédie, ale sú spojené s politikou. Predseda rozpustenej komisie Antoni Macierewicz (PiS, minister obrany od novembra 2015 do januára 2018) za tento krok, samozrejme, novú vládu ostro kritizoval a chce pokračovať vo „vyšetrovaní“.

Prekvapujúcim krokom bolo, že už 13. decembra podal D. Tusk predsedovi výboru pre spravodajské služby v Sejme Michałovi Gramatykovi (*1971, Poľsko 2050) návrh na odvolanie šéfov všetkých spravodajských (tajných) služieb Poľska:
– Ústredného antikorupčného úradu (Centralne Biuro Antykorupcyjne),
– Agentúry vnútornej bezpečnosti (Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego),
– Agentúry (vonkajšej) rozviedky (Agencja Wywiadu),
– Služby vojenskej kontrarozviedky (Służba Kontrwywiadu Wojskowego),
– Služby vojenskej (vonkajšej) rozviedky (Służba Wywiadu Wojskowego).

Výbor ešte v ten deň s návrhom súhlasil. Niektoré médiá písali o zemetrasení v poľských tajných službách. Je to však to isté, čo urobila vláda PiS v novembri 2015. Ako prvá úloha pre služby vraj bol stanovený rýchly „vstup“ do inštitúcií, kde by mohlo dôjsť k ničeniu dokumentov a odčerpaniu verejných prostriedkov.

Sejm 29. novembra odvolal aj 8 členov Štátnej komisie pre vyšetrovanie ruského vplyvu na vnútornú bezpečnosť Poľskej republiky. Deviaty člen sa funkcie vzdal ešte pred hlasovaním. Komisia vznikla na základe kontroverzného zákona, ktorý prezident Andrzej Duda podpísal na konci mája 2023. Po kritike v Európskom parlamente a Benátskej komisii bol zákon v auguste novelizovaný. Benátska komisia aj tak vyzvala na zrušenie zákona v celom rozsahu. Úlohou komisie bolo objasniť činnosť osôb, ktoré boli verejnými činiteľmi, či pôsobili vo vyššom manažmente v rokoch 2007 – 2022 a pod ruským vplyvom konali v neprospech záujmov Poľska. Po novelizácii v auguste osoba, o ktorej komisia „zistila“, že je pod ruským vplyvom, už nemala zákaz zastávať verejné funkcie. Uvádzalo sa len, že podľahla ruskému vplyvu a nemožno zaručiť, že bude riadne pracovať vo verejnom záujme. Zákon bol zameraný proti opozícii a mal sa využiť aj na útoky proti D. Tuskovi ako politikovi, ktorý „vychádzal v ústrety Moskve“. Často sa preto označoval za Lex Tusk. Hlasovanie vyvolalo vášne a v sále sa vykrikovalo, že kto hlasuje za odvolanie, podporuje Rusko.

Komisia ešte stihla uverejniť „čiastočnú správu“ o vplyve Federálnej bezpečnostnej služby RF na poľskú vojenskú kontrarozviedku. Malo ísť o posledný úder proti D. Tuskovi, ale minul sa účinkom. V mennom zozname agentov FSB, ktorí údajne navštívili centrálu vojenskej kontrarozviedky, totiž bolo niekoľko Ukrajincov, ktorých mená sa z neho potichu odstránili.

V lete Agentúra vnútornej bezpečnosti vraj rozložila ruskú spravodajskú sieť pôsobiacu na poľskom území. Zadržaných bolo 16 osôb. The Washington Post neskôr napísal, že poľské úrady „takticky“ nezverejnili skutočnosť, že medzi zadržanými bolo až 12 Ukrajincov, z ktorých väčšina mala štatút vojnových utečencov.

Záver alebo o peripetiách zmien vládnej moci

V deformovanom etalóne liberálnej demokracie USA sa pri zmene prezidenta automaticky vymenia tisíce vládnych úradníkov na vedúcich pozíciách. Hoci mnohé postsocialistické štáty sa snažia tento svoj vzor predbehnúť, moc, ktorá prehrala voľby, neraz priam „jačí“, že jej takmer geniálnych predstaviteľov vymieňajú.

Ak aj odbočíme od hlavnej témy, to, čo sa posledné týždne deje na Slovensku, tu za posledných 30 rokov nebolo. Koľko opozičnej „beznádeje“ a „katastrof“ vyvolávajú výmeny na postoch vedúcich rôznych úradov a úradíkov, prípadne úprava ich fungovania! V pozadí však pribúdajú aj „odborníci“, ktorí pri zmene vládnej moci našli v sebe potenciál, ktorý neslobodno nevyčerpať. Poniektorí objavia aj vrelý vzťah k novej moci, len aby im dovolila pokračovať v ich… „bašovaní“.

Moc v Poľsku sa od volieb v roku 2005 nedelí na pravicovo-ľavicovej škále, ale na liberálno-konzervatívnej. Sociálno-ekonomickú agendu ľavice si tieto sily špecificky delia na jej škodu a neúspechy. Ani v Poľsku nie je všetko len čierno-biele, ale PiS doplatila na to, že politiku robila s nátlakom a krikom. Je síce formálne najsilnejšia, ale nemá ďalších partnerov. Okrem toho sa v Poľsku zúčastnili na voľbách len tri štvrtiny voličov.

Zamerali sme sa na situáciu v bezpečnostnom sektore, kde došlo rýchlo k vážnym zmenám. Oveľa ťažšie a dlhšie to bude v sociálno-ekonomickej, popr. kultúrno-spoločenskej oblasti. Ako ukazujú výsledky rýchleho prieskumu, ktorý uskutočnila SW Research (na vzorke len 800 osôb) v dňoch 12. a 13. decembra, 42,3 % opýtaných verí, že vláda D. Tuska bude lepšia ako predchádzajúci kabinet; 25 % uviedlo, že vláda bude horšia ako minulá; 15 % respondentov obe vlády považuje za rovnako dobré a 17,4 % nemalo na otázku názor.

Liberálnu vládu v značne konzervatívnej poľskej spoločnosti teda očakávajú aj krušné chvíle. A len moralizátorsky dodáme, že politici v rozdelených spoločnostiach sa do špiku kosti bijú o moc. Až keď ju získajú, zistia, že nie sú schopní, žiaľ, veľa vecí, ktoré trápia mnohých ľudí v každodennom živote, vyriešiť, ale „vládnuť“ sa musí.