Maďarsko varovalo pred plánmi Bruselu na zmenu troch režimov v strednej Európe

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó na FcB po rokovaniach so svojimi slovenskými a srbskými kolegami minulý mesiac varoval, že v Bruseli proti nim plánujú zmenu režimu. Stalo sa tak potom, čo ruská kontrarozviedka (SVR) informovalaČesky, že EÚ a Ukrajina podporujú maďarskú opozíciu pred parlamentnými voľbami na jar budúceho roku[1]. V širšom kontexte sa všetky tri krajiny vzopreli tlaku EÚ na prerušenie vzťahov s Ruskom a zvažujú vytvorenie novej regionálnej integračnej platformyČesky.

 

Z hľadiska hegemónie EÚ súčasné vlády týchto troch krajín skutočne predstavujú „čoraz vážnejšiu prekážku pre «zjednotenú Európu»“, ako SVR opísala vzťah Maďarska k Bruselu, pričom vedúce postavenie zaujíma Maďarsko, nasledované Slovenskom a v oveľa menšej miere Srbskom. Dlhodobo slúžiaci premiér Viktor Orbán predstavuje populisticko-nacionalistickú ikonu na kontinente, zatiaľ čo jeho slovenský kolega Robert Fico sa do úradu vrátil len nedávno, no okamžite nasledoval Orbánove kroky.

 

Srbský prezident Alexandar Vučić je však úplne iný príbeh, keďže sa prezentuje ako populistický nacionalista, ale v mnohých ohľadoch sa správa ako liberálny globalista. Napríklad SVR nedávno obvinila jeho vládu z nepriameho vyzbrojovania UkrajinyČesky, ktoré nasledovalo po hlasovaní Srbska proti Rusku na Valnom zhromaždení OSN. Vučić tiež tvrdíČesky, že opakujúce sa protestyČesky proti jeho vláde sú farebnou revolúciouČesky, s čím Rusko doteraz súhlasilo, nemožno však poprieť, že niektorí autentickí populistickí nacionalisti mu ostro odporujú.

 

Príčinou sú spomínané protiruské kroky, ústupky vo vzťahu k autonómnej provincii Kosovo a Metochia okupovanej NATO plus jeho úslužný postoj ohľadom EÚ. Zároveň sa však Vučić úplne nepodriadil ani všetkým požiadavkám Západu, preto ho niektorí vládnuci liberálni globalisti chcú zosadiť. Nebolo by teda korektné označovať ho za populistického nacionalistu v rovnakom slova zmysle ako Orbána alebo Fica. Stále však platí, že všetci traja predstavitelia nepodporujú líniu EÚ voči Rusku v plnom rozsahu.

 

Vráťme sa po objasnení Vučičovej situácie k nedávnemu Szijjártovmu príspevku. Plány EÚ na zmenu režimu proti všetkým trom krajinám sa presadzujú prostredníctvom kombinácie informačnej vojny a podpory protivládnych (Bruselom organizovaných) „mimovládnych organizácií“ (BONGO). Cieľom je postaviť voličov proti vládnucim stranám – alebo proti prezidentskému kandidátovi, ktorého podporujú, ako v prípade Vučiča po tom, čo povedalČesky, že nezmení ústavu, aby mohol znova kandidovať – aby ich vodcovia mohli byť neskôr „demokraticky“ zosadení.

 

Pred ďalšími voľbami, resp. v prípade, že tento plán zlyhá, sa informačné vojny a protesty BONGO využívajú na zdiskreditovanie týchto osobností, čo slúži ako zámienka na ospravedlnenie otvorenejšieho tlaku EÚ na nich a ich krajiny. Konečný cieľ zmeny režimu zostáva rovnaký bez ohľadu na to, akú formu bude mať. Z hľadiska hegemónie EÚ je tak či onak neprijateľné, aby sa tri krajiny postavili proti Bruselu v takých dôležitých otázkach, ako je Rusko, a to aj v prípade nečlenského štátu Srbska, pretože to podkopáva jeho autoritu.

 

Pozornosť sa čoskoro upriami na voľby v Maďarsku na jar, ktoré budú pre EÚ prvou šancou „demokraticky zosadiť“ jedného z týchto troch lídrov, ak by predtým v Srbsku nenastali predčasné voľbyČesky. V prípade Srbska by ktokoľvek, koho Vučić podporí, mohol jeho prozápadný obrat dotiahnuť do konca, takže nemusí záležať na tom, či vyhrá on alebo opozícia. Oveľa ťažšie možno predpovedať, čo sa odohrá v prípade Maďarska, no prehra vládnucej strany by bola silnou ranou pre populistických nacionalistov v Európe.

Text a mapka: Andrew Korybko’s NewsletterČesky

Preložil Ladislav Hohoš

Dôvetok

To, čo označuje Korybko ako „populistický nacionalizmus“, by som ja označil za národný konzervativizmus.

Vzbura proti neoliberálnej globalizácii nerieši vlastníctvo výrobných prostriedkov podľa tradičného marxizmu. Nebojím sa napriek tomu použiť termín revolúcia v pôvodnom zmysle „obratu“ (revolvere). Ide o kultúrnu revolúciu, presnejšie o odlišné civilizačné hodnoty. Význam týchto hodnôt svojom dramatickom prejave pri príležitosti pamätnej spomienky na Ch. Kirka potvrdil tiež prezident D. Trump. Hodnotami jednotlivých civilizácií sa zaoberá sociologicko-filozofická disciplína civilizačná analýza.

Pripomeniem, že hegemónia Západu začína s nástupom kapitalizmu, prvou vlnou globalizácie boli zámorské plavby, od polovice 18. storočia nastúpili jednotlivé etapy priemyselnej revolúcie. Globalizácia po krachu neoliberálnej hegemónie naráža na prekážku, ktorú by som pomenoval weaponizácia, po slovensky zbraňovanie. Totiž každá závislosť sa môže stať zbraňou. Dobrým príkladom sú rôzne obchodné sankcie a zneužívanie práva na politické účely, napríklad na ovplyvňovanie volieb.

Sociológ a antropológ S. N. Eisenstadt rozpracoval koncept „multiple modernities“, teda že existovalo a bude existovať viac kultúrnych programov modernity, takže západný program nie je exkluzívny, od čoho boli odvodzované nároky na hegemóniu. A ani nemôže byť výlučný, lebo na zvládnutie nových civilizačných výziev v mene udržateľnej budúcnosti potrebujeme využiť rozmanité kultúrne bohatstvo viacerých civilizácií, teda synergiu namiesto hegemónie.

Ako dopadnú najbližšie voľby v uvedených troch krajinách, veštiť nebudem. V Európe sú silné sorosovské siete, ktoré v USA likvidujú a Brusel si osvojuje taktiku farebných revolúcií. Túto rozpracovali v USA na základe behavioristickej sociálnej psychológie, pričom použili a inovovali Leninovu teóriu objektívnych a subjektívnych znakov revolučnej situácie.

Na rozdiel od Korybka sa domnievam, že rozhodujúcim faktorom pre prechod k multipolárnemu svetu bude, či prezident Trump presadí svoj prístup v zahraničnej politike a či sa mu podarí ukončiť vojnu v Gaze a na Ukrajine. Multipolárny svetový poriadok sa presadí tak či onak. Lenže Veľká trojka (s jednou obmenou: ČĽR namiesto GB) má v rukách, či sa vyhneme horúcej vojne. Prechod na multipolaritu potrvá jednu až dve generácie a nezaobíde sa bez vojen. Pravidlá sa totiž budú vytvárať na základe pomeru síl.

Naliehavo varujem: je veľký rozdiel medzi rôznymi podobami hybridných vojen, regionálnymi horúcimi vojnami menšieho rozsahu a svetovou vojnou, ktorú by zaručene vyhrala jadrová zima. Karty momentálne rozdávajú americké elity, výsledok uvidíme. A bruselská verchuška je úplne mimo – out of date.