1. Branislav Fábry: Maďarské voľby 2026 a budúcnosť Európskej únie
2. Andrew Korybko: O co jde v „bitvě o Maďarsko“?
3. Andrew Korybko: Příčiny a důsledky Orbánova pádu
4. Andrew Korybko: „Postupné předání vedení“ mohlo stranu Fidesz zachránit
5. Štefan Nižňanský: Magyarov víťazný tanec
6. František Škvrnda st.: Ťažká porážka Viktora Orbána

Maďarské voľby 2026 a budúcnosť Európskej únie

Ilustrační obrázek: Přednáška premiéra Viktora Orbána na 33. Letní svobodné univerzitě a studentském táboře v Bálványosu 26. července 2024

V nasledujúcom texte sa preto budem venovať týmto témam:
– Kto vedie maďarskú opozíciu?
– Ovplyvňovanie volieb?
– Staré a nové podoby integrácie?
– Cesta do neslobody? Proruská či proeurópska politika?

Kto vedie maďarskú opozíciu?

Ako je známe, hlavným vyzývateľom Viktora Orbána vo voľbách 12. apríla 2026 je Péter Magyar a jeho Strana slobody a rešpektu (TISZA). Do tejto pozície sa dostal hlavne po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024. Na jeho pôsobení je špecifické to, že v hodnotových otázkach nie je príliš vzdialený od Orbánovej strany Fidesz, kde sám v minulosti pôsobil a jeho manželka robila i ministerku spravodlivosti. Péter Magyar sa ale snaží zdôrazňovať, že je viac proeurópsky než Viktor Orbán. Okrem toho sa chopil tradične populistických tém, ako je boj proti korupcii a oligarchom. Ide o osvedčený recept politického boja, ktorý na Slovensku v roku 2020 úspešne využil najmä Igor Matovič. Samozrejme, že v Orbánovom Maďarsku korupcia reálne existuje a predstavuje problém, je však otázne, či by s ňou dokázal niečo urobiť práve Péter Magyar. Korupcia a oligarchizácia sú totiž systémovými javmi súčasného politicko-ekonomického systému v Európe. V krajinách EÚ pritom často prebieha aj boj medzi národnou oligarchiou miestnych zbohatlíkov a nadnárodnou oligarchiou, ktorá zahŕňa veľké banky, technologické spoločnosti, zbrojárske či farmaceutické firmy. Tie využívajú podstatne sofistikovanejšie nástroje získavania vplyvu a ani inštitúcie EÚ nie sú voči nim imúnne.

Pre Viktora Orbána však Péter Magyar nie jediným rivalom v nasledujúcich voľbách. Súboj s ním očividne vedie aj EK na čele s Ursulou von der Leyenovou. Tá dlhodobo vyslovuje ostrú kritiku Maďarska kvôli porušovaniu princípov právneho štátu. Vyčíta mu najmä demontáž inštitucionálnych obmedzení štátnej moci, vrátane oblasti súdnictva, nepriame ovládnutie mediálneho trhu či útoky na práva LGBTQ. Napriek určitým oprávneným bodom je však táto kritika často prehnaná a v Maďarsku sa nedejú také excesy ako napr. v SR v rokoch 2020 – 2023. Neprichádza tam k svojvoľnému blokovaniu veľkých opozičných webov zo strany štátnej moci bez uvedenia dôvodu, ani k zneužívaniu trestného práva voči oponentom, vrátane nekonečne dlhých väzieb pre nepohodlných ľudí. Žiadny maďarský minister tiež nepodal 805 trestných oznámení za „urážku majestátu“ a nevyvolal toľko absurdných trestných konaní ako sa to deje v súčasnom Nemecku. Hlavného lídra opozície zasa maďarské súdy nevylúčili z volieb takým pochybným spôsobom, ako sa to stalo vo Francúzsku. EK však výhrady v oblasti právneho štátu využíva na zmrazenie veľkej časti fondov určených pre Maďarsko, pričom ich čiastočné rozmrazovanie používa na vynucovanie súhlasu Budapešti s konkrétnymi krokmi.

Ovplyvňovanie volieb?

Medzi evergreeny volebných kampaní v štátoch EÚ patrí téza o ruskom zasahovaní do volieb. Samozrejme, prípadné ruské snahy o ovplyvnenie volieb nemožno úplne vylúčiť ani v Maďarsku, ak však aj nastávajú, sú veľmi subtílne. Podstatne otvorenejšia je podpora pre Viktora Orbána, ktorú vyjadruje americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Ten ale po útoku na Irán stratil značnú časť sympatií, a to aj v maďarskej spoločnosti. Takže i návšteva Jamesa D. Vancea v Budapešti tesne pred voľbami môže byť skôr kontraproduktívna. Ďalším príkladom otvoreného zasahovania do volieb sú kroky prezidenta Volodymyra Zelenského, najmä vyhrážky voči premiérovi Orbánovi a jeho rodine. Je pravdepodobné, že do volebnej kampane v Maďarsku sa Ukrajina pokúša zasiahnuť i cez prerušenie dodávok ropy ropovodom Družba, na ktoré má Budapešť právo až do roku 2027. Ešte v januári 2026 totiž Kyjev vystúpil s tvrdením, že ropovod zasiahol ruský dron a tým dočasne zastavil tranzit ruskej ropy. Ukrajina odvtedy oznámila niekoľko termínov opätovného spustenia dodávok, žiadny z nich však nedodržala. Najpodozrivejšia je ale neochota Kyjeva pripustiť maďarskú alebo hoci i európsku inšpekciu na miesto údajného poškodenia. Naopak, zjavná blahovoľnosť inštitúcií EÚ voči nečestnému postupu Ukrajiny vytvára dojem, ako keby mal prezident Zelenskyj na daný postup tichý súhlas Bruselu. V atmosfére energetickej krízy následne rezonovala aj téma výbušnín, ktoré sa našli na území Srbska, v blízkosti plynovodu smerujúceho do Maďarska.

Podľa očakávania, niektorí západní „spojenci“ Budapešti sa pokúsili maďarské voľby manipulovať i sofistikovanejším spôsobom a to zverejnením nahrávok telefonických rozhovorov ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Samotný fakt, že sa „spojenci“ vzájomne odpočúvajú, je síce neslušný, ale nejde o žiadne prekvapenie. Problémom však je, keď sa takéto nahrávky publikujú tesne pred voľbami s cieľom ovplyvniť rozhodnutie voličov. Nahrávky ministra Szijjártóa sa pritom publikovali s očividným cieľom diskreditovať maďarskú vládu. Najzaujímavejším faktom je však to, že zo zverejnených nahrávok nevyplynulo nič zásadné. Hlavným obvinením voči ministrovi bolo, že komunikoval so Sergejom Lavrovom, faktom ale je, že mu neposkytol žiadne dôverné informácie. Pre vyvolanie hystérie vo volebnej kampani je už samotné meno ruského ministra veľmi účinné. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že Szijjártóov telefón určite odpočúvali tajné služby dlhodobo, je chabým výsledkom, ak sa im nepodarilo odhaliť nič zásadnejšie než uvedenú informáciu. Vrcholom celej antikampane bolo, že EK v marci 2026 spustila tzv. systém „rýchlej reakcie“ podľa Digital Services Act (DSA), ktorý umožňuje blokovanie „dezinformácií“ na veľkých online platformách v maďarskej predvolebnej kampani. Zámienkou sa mala stať hrozba „dezinformácií“ z Ruska. Vďaka tomu sa ale opäť posilnilo podozrenie, že sa DSA bude využívať ako nástroj cenzúry voči nepohodlným názorom – ako o tom písali technologickí vizionári Elon Musk a Pavel Durov.

Staré a nové podoby integrácie?

Konanie EK a ďalších subjektov pred parlamentnými voľbami 2026 v Maďarsku hlavne ukazuje, ako veľmi sa zmenila i samotná EÚ. Pochopiteľne, aj v minulosti sa veľké štáty a politici v inštitúciách ES/EÚ pokúšali ovplyvňovať vývoj menších krajín, uskutočňovali to však diplomatickejšie a racionálnejšie. Určite by tiež asertívnejšie zareagovali na verejné vyhrážky voči premiérovi členského štátu či jeho rodine. V prípade sporov medzi Ukrajinou a Maďarskom však súčasná EK stojí zjavne na strane nečlenského štátu, a to napriek tomu, že ten svojím postupom v otázke ropovodu Družba ohrozuje ekonomické záujmy viacerých členov EÚ. V minulosti by sa ekonomické záujmy členov EÚ (resp. EHS) brali celkovo vážnejšie, a to napriek všeobecnému nesúhlasu s politickými krokmi Moskvy. Zvlášť po problémoch na Blízkom východe v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia rozvíjali štáty západnej Európy výhodnú energetickú spoluprácu so ZSSR, a to napriek sovietskym agresiám. Vtedajší ZSSR bol pritom pre Západ väčšou hrozbou než súčasné Rusko, avšak aj po sovietskej invázii do Afganistanu 1979 podpísal Bonn s Moskvou v roku 1981 veľkú zmluvu na ďalšie dodávky zemného plynu do západného Nemecka, a inštitúcie EHS to akceptovali.

Zásadná zmena vzťahu centra a štátov EÚ nastala v porovnaní s minulosťou i v tom, že členské štáty stále viac strácajú pozíciu „pánov zmlúv“. Už od začiatku európskej integrácie malo akékoľvek konanie ES/EÚ vychádzať zo zakladajúcich zmlúv a ak sa objavila potreba nových nástrojov spoločnej politiky, tak sa hľadali kompromisy a menili zmluvy. V posledných rokoch ale sledujeme trend obchádzania zmlúv zo strany inštitúcií EÚ, a to v neprospech konkrétnych členských štátov. Typickým príkladom sa stalo nariadenie RePowerEU, týkajúce sa aj dodávok ruského plynu, prijaté kvalifikovanou väčšinou. Rada EÚ tým obišla veto členských štátov, ktoré by mali výhrady voči novým sankciám na dodávky ruského plynu – podobné sankcie by si vyžadovali jednomyseľnosť. RePowerEU sa síce formálne nezaraďuje medzi protiruské sankcie, svojimi dôsledkami však ide o sankčný predpis, ktorý poškodzuje práve vnútrozemské Maďarsko a Slovensko. Obe krajiny sa voči tomuto postupu bránia právnou cestou na Súdnom dvore EÚ. Ak však v rokoch 2026 a 2027 v tamojších parlamentných voľbách zvíťazia opozičné sily, možno očakávať prípadné späťvzatie žaloby. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý má EK eminentný záujem na víťazstve určitých politických síl. Pritom ani Súdny dvor EÚ nie je príliš naklonený strednej Európe a predstavuje inštitúciu s politickými preferenciami, čo sa prejavilo napr. rozhodnutím z novembra 2025, podľa ktorého musia všetky členské štáty uznávať homosexuálne manželstvá uzavreté v inom štáte. Na tomto mieste nebudem riešiť samotné rozhodnutie, iba poukážem na to, že ide o potvrdenie trendu expanzie inštitúcií EÚ do oblastí, ktoré predtým spadali do suverenity členských štátov. To všetko bez zmeny zmluvnej základne EÚ.

Cesta do neslobody?

Veľmi zaujímavým signálom je aj to, ako sa inštitúcie EÚ správajú pri delegitimizácii politických lídrov, ktorí by mohli vyjadrovať nesúhlas s konaním Bruselu. Stačí si spomenúť na prezidentské voľby v Rumunsku 2024, kde v prvom kole zvíťazil „nesprávny“ kandidát. Ústavný súd voľby zrušil a následne znemožnil danému kandidátovi účasť v opakovaných voľbách kvôli mimoriadne pochybným dôvodom. A EK sa rozhodla zrušenie prvého kola volieb vôbec nekomentovaťČesky, na rozdiel od ostrej kritiky Maďarska kvôli demokracii a právnemu štátu, hoci tam k žiadnym podobným excesom neprišlo. Uvedené vyradenie rumunského kritika bruselskej politiky z volieb však zrejme EK vyhovovalo… Zaujímavé bude preto sledovať i reakciu Bruselu v prípade maďarských volieb 12. apríla 2026. Možno predpokladať, že nech vyhrá ktokoľvek, porazení kandidáti vo voľbách vystúpia s tvrdením o volebných manipuláciách. Dokonca možno odmietnu uznať samotný výsledok volieb. Reakcia EK sa dá taktiež predvídať: Ak zvíťazí Péter Magyar, EK označí voľby za čestné a demokratické, ak však zvíťazí Viktor Orbán, dá sa očakávať ich diskreditácia. A zaujímavou otázkou bude, kam až zájdu Ursula von der Leyenová a spol. pri spochybňovaní volebnej legitimity – či si aj oni trúfnu neuznať víťaza…

Tieto otázky si musíme klásť už preto, lebo inštitúcie EÚ vykonávajú ostrú represiu voči ľuďom s odlišnými názormi. Svedčí o tom narastajúci trend individuálnych protiruských sankcií, ktoré Rada EÚ prijíma nielen voči ruským funkcionárom a oligarchom, ale čoraz viac aj voči kritickým intelektuálom z krajín EÚ. Ide pritom o ľudí, ktorí dodržiavajú právne normy, neboli za nič odsúdení, ale spáchali iba to, že vyjadrili názory, ktoré sa nezhodovali s postojmi vedúcich predstaviteľov EÚ. Sankcionovaným novinárom následne EÚ „zmrazila“ majetok, čím ich fakticky vyvlastnila a pozbavila materiálnej základne. Súčasne tieto osoby stratili i možnosť zamestnať sa a nemôžu ani slobodne cestovať. Ide teda o mimosúdne trestanie, ktoré má horšie následky než vyvlastnenie v trestnom konaní. Najsmutnejšie na tom je, že EÚ porušuje svoje vlastné hodnoty vyjadrené v Charte základných práv, či už ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 17 alebo slobodu prejavu podľa čl. 11. Skúsme si tento európsky model mimosúdneho trestania nepohodlných novinárov a intelektuálov porovnať s témami, ktoré Maďarsku vyčíta EK vo svojich pravidelných správach o právnom štáte. Čo by asi písali, keby Viktor Orbán pre svojich kritikov vytvoril sankčné zoznamy za šírenie „nepriateľských naratívov“ a zmrazoval by im majetok bez súdneho konania?

Čím viac sa v EÚ znižuje miera slobody a zvyšuje sa zaostávanie za ostatnými ekonomickými centrami sveta, tým viac rastie množstvo iracionálnych vyjadrení jej vedúcich predstaviteľov. Je pritom zrejmé, že keby boli politiky EK a spol. úspešné, nepotrebovali by taký hrubý jazyk vo vzťahu k nepriateľom vnútri i mimo EÚ. Stačí si však porovnať vývoj v EÚ na začiatku storočia a v súčasnosti – je očividné, aké množstvo nesprávnych rozhodnutí sa v EÚ urobilo. Okolo roku 2000 ešte mohla byť európska integrácia vzorom pre svet a EÚ preferovaným partnerom iných mocností. Aj v tzv. Agende 2000 si Európska rada stanovila cieľ, aby sa EÚ stala „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou založenou na vedomostiach na svete“. Tento cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť, naopak, vývoj ide presne opačným smerom a inštitúcie EÚ musia vysvetľovať neustály úpadok európskej konkurencieschopnosti či stratu vplyvu v novom svetovom poriadku. Jedným z najľahších, ale aj najnebezpečnejších vysvetlení je identifikácia vnútorných a vonkajších nepriateľov. Po skončení pandémie Covid-19 sa ako ideálne vysvetlenie všetkých neúspechov preto stalo Rusko. To v minulosti vykonalo viaceré príkoria iným štátom Európy a aj v roku 2022 pri agresii na Ukrajinu porušilo medzinárodné právo. Rusko tak možno účelovo využiť aj ako nástroj na záchranu neúspešného politicko-ekonomického systému v EÚ. Všetkých kritikov možno zdiskreditovať a sankcionovať ako „proruských“ a s odvolaním sa na ruskú hrozbu sa dá aj jednoduchšie manipulovať, napr. s finančnými zdrojmi…

Proruská či proeurópska politika?

Niet pochýb, že Viktor Orbán urobil viacero sporných krokov a dopustil sa chýb v domácej i zahraničnej politike. Najviac mu zrejme možno vyčítať jeho podporu politiky Donalda Trumpa a Benjamina Netanyahua na Blízkom východe. Žiaľ, to sa nezmenilo ani po agresii voči Iránu, hoci práve táto vojna prináša ekonomické nevýhody aj samotnému Maďarsku. Paradoxne, EK toto Viktorovi Orbánovi príliš nevyčíta, naopak vyčíta mu najmä vzťahy k Rusku, hoci tam je jeho úloha oveľa pozitívnejšia. Oceniť treba najmä to, že sa snaží o racionálnu politiku a brzdí úvahy niektorých členov EÚ o extrémnych riešeniach. Orbánova politika pritom nie je principiálne proruská. Na rozdiel od iných štátov východnej Európy nemá Maďarsko historickú tradíciu blízkych vzťahov s Ruskom a ani skúsenosti z 20. storočia nie sú zďaleka pozitívne. Budapešť má vzťah s Ruskom celkovo vyjasnený a žiadne predstavy o slovanskej vzájomnosti tam neexistujú. Naopak, maďarské postoje voči Slovanom sa vyznačujú skôr pocitom vlastnej prevahy, čo nezriedka ovplyvňuje aj Orbánovu politiku. Nuž ale možno preto sa práve v Budapešti darí udržovať diskusiu o vzťahoch s Ruskom bez hystérie, opierajúc sa o reálne výhody a nevýhody takej spolupráce. Podobne ani obvinenia Viktora Orbána z toho, že je príliš proruský, nezaberajú v maďarskej predvolebnej kampani tak, ako zaberajú podobné obvinenia napr. voči Robertovi Ficovi v SR.

Ako bolo uvedené už vyššie, nielen Rusko, ale najmä EK sa intenzívne snaží zasahovať do maďarských volieb a má pritom aj podporu veľkých štátov EÚ, hlavne Nemecka. Pritom práve v Nemecku existuje určitý pocit nadradenosti voči Maďarsku, podobne ako voči iným štátom strednej a východnej Európy. Lenže to sa môže stať aj jedným z problémov pri ďalšej európskej integrácii. Určite treba spomenúť a veľmi oceniť generáciu povojnových nemeckých politikov, ktorí chápali, že pre budúcnosť integračného procesu je zdržanlivosť Nemecka zásadná a takisto chápali, že najlepším vkladom do spoločnej budúcnosti je chápanie EÚ (resp. ES) ako mierového projektu. Nemecko v 2. polovici 20. storočia pritom disponovalo aj takou ekonomickou základňou, ktorá mu umožnila presadzovať svoje zámery „mäkkou silou“. V posledných rokoch však Nemecko túto pozíciu stráca a to najmä kvôli vážnym ekonomickým problémom. Nemeckí politici však súčasne stratili i doterajšiu zdržanlivosť a majú pocit, že ako najväčší čistý platca do rozpočtu EÚ by mali mať aj viac možností určovať politiku iných štátov, najmä čistých príjemcov z rozpočtu. Aj preto pri presadzovaní svojich zámerov používajú hrubšie nástroje nátlaku. Typickým príkladom je blokovanie európskych fondov Maďarsku, ktoré presadzuje Ursula von der Leyenová, nemecká politička na čele EK. Naopak, práve Viktor Orbán predstavuje hlas, ktorý tomuto nátlaku vzdoruje a ktorý odmieta, aby v EÚ vládli Nemci po dohode s Francúzmi. Či tento hlas bude na európskych summitoch i naďalej prítomný, je pre budúci vývoj EÚ veľmi podstatné.

Branislav Fábry (* 1977, Bratislava) je slovenský právník, překladatel, společenský komentátor. Specializuje se na geopolitiku, mezinárodní právo, tvorbu práva, právo a politiku, sociální a hospodářská práva, ústavní právo a bioetiku. Je autorem a spoluautorem monografií „Teória práva“ a „Teoretické problémy tvorby práva“, publikuje v relevantních vědeckých domácích i zahraničních odborných časopisech. Je členem Etické komisie MZ SR. Působí jako odborný asistent na Univerzitě Komenského v Bratislavě (Právnická fakulta UK, Katedra teórie práva a sociálnych vied). Společenské komentáře a kritiky publikuje pro Literárny týždenník, Slovo, DAV DVA, Hlavné správy a také na svém blogu. V minulosti vystupoval v televizi TA3.

Zpět na obsah

O co jde v „bitvě o Maďarsko“

Maďarský lid má v sázce nejvíc, protože právě on bude muset žít s následky.

Nedělní parlamentní volby v Maďarsku označila stanice RT za „bitvu o Maďarsko“Česky vzhledem k tomu, jak moc je v sázce pro EU, Ukrajinu, USA a v menší míře i pro Rusko. První tři se také snažily ovlivnit voliče, EU a Ukrajina prostřednictvím různých forem vměšování, které zahrnují vymýšlení konspiračních teorií o RussiagateČesky a dokonce i pokusy o vyhození do vzduchu hlavního maďarského plynovoduČesky, a USA prostřednictvím podpory současného premiéra Viktora Orbána ze strany Trumpa a VanceČesky.

Zájem EU na „demokratickém sesazení“ Orbána je ideologický, protože je to konzervativní nacionalista, který se staví proti liberálně-globalistické agendě, kterou chce blok Maďarsku vnutit. Hlavním ekonomickým poradcem opozice je bývalý viceprezident společnosti Shell pro mobilitu István Kapitány a zde bylo vysvětleno, jak chce uspět tam, kde George Soros selhal. Stručně řečeno, EU považuje Maďarsko pod Orbánovým vedením za hlavní překážku svých federalizačních plánůČesky, kterou doufá brzy odstranit.

Ukrajina Maďarsko také nenávidí, ale pouze proto, že Orbán odmítá ji vyzbrojit, pokračuje v nákupu energie z Ruska a občas brání financování této bývalé sovětské republiky ze strany EU. V reakci na to Ukrajina zneužila ropovod Družba z RuskaČesky, na kterém je Maďarsko do značné míry závislé, k nátlaku na Orbána, aby svou politiku změnil, avšak bez úspěchu. Ukrajina také spolupracuje s maďarskou opozicí, která je nyní společným zástupcem Ukrajiny a EU, na jejich konspiračních teoriích o „Russiagate“.

Zájmy USA jsou opačné než zájmy EU a Ukrajiny v tom, že Trump 2.0 chce, aby Orbán vyhrál znovuzvolení, a proto ho sám Trump i Vance podpořili. Národní bezpečnostní strategieČesky vyzývá k podpoře stejně smýšlejících konzervativců v Evropě jako součást plánů administrativy odvrátit „vymazání civilizace“ kontinentu způsobené vládnoucí liberálně-globalistickou klikou. Pro USA představuje Maďarsko životaschopnou alternativu pro Evropu, jejíž model, jak doufá, budou napodobovat i ostatní.

Ze čtyř zahraničních stran, které mají podíl na „bitvě o Maďarsko“, je ruská tou nejmenší. Podporuje Orbánův pragmatický přístupČesky k ukrajinskému konfliktuČesky a považuje Maďarsko za cenného partnera v Evropě. Putin však navíc věří, že někdy po skončení jejich proxy války na Ukrajině může Orbán pomoci napravit vztahy mezi Ruskem a EU. Ačkoli by tento scénář v případě, že k němu dojde, jistě změnil pravidla hry, je přiznaně nepravděpodobný, a proto se Rusko navzdory konspiračním teoriím o opaku do jeho podpory nevměšuje.

Nakonec jsou to Maďaři, kteří mají v této „bitvě“ největší zájem, protože to budou oni, kdo bude žít s následky, a pravděpodobně podpoří setrvání Orbána ve funkci. Během svého posledního funkčního období, které začalo v roce 2022, zabránil ekonomické krizi tím, že udržel dovoz energie z Ruska, a také zajistil bezpečnost Maďarska tím, že ho udržel mimo ukrajinský konflikt. Posílila se také jeho suverenita. Jeho sesazení by proto bylo pro objektivní národní zájmy Maďarska katastrofální.

Pokud však příští vládu sestaví, nelze vyloučit, že EU a Ukrajina nařídí svým opozičním zástupcům, aby zahájili barevnou revoluciČesky. Koneckonců investovaly do snahy zbavit se ho tolik, že dává smysl zoufale podniknout poslední velmi dramatický pokus k tomuto účelu na falešném základě, že mu k vítězství pomohlo „ruské vměšování“. To neznamená, že uspějí, ale stále mohou způsobit velké škody své zemi jako formu trestu EU a Ukrajiny vůči maďarskému lidu.

Zpět na obsah

Příčiny a důsledky Orbánova pádu

Maďarská opozice podporovaná EU a Ukrajinou právě získala dvoutřetinovou nadpoloviční většinu v posledních parlamentních volbáchČesky, které ukončily šestnáctileté působení Viktora Orbána ve funkci. Jeho drtivá porážka následovala poté, když EU dříve zmrazila 17 miliardČesky eur přidělených prostředků pod záminkou dodržování právního státu, konspiračních teorií o „Russiagate“ odvozených z odposlechů Orbána a jeho ministra zahraničí a ukrajinského energetického vydíráníČesky i výhrůžek. Liberální globalisté jako Ursula von der Leyen, Alex Soros a Donald Tusk to, jak se dalo očekávat, oslavovali.

Zatímco výše zmíněné faktory sehrály roli při obracení veřejného mínění proti Orbánovi, několik dalších bylo pravděpodobně důležitějších. Například je to starší politik, který přirozeně nepůsobí na mládež tak přitažlivě jako jeho relativně mladší rival Peter Magyar. Je také ve funkci již 16 let, takže opozice hrála na protivládní nálady, a za tímto účelem ho obviňovala ze stagnující ekonomiky, přestože se vzhledem k okolnostem snažil ze všech sil. Nechyběla ani obvinění z korupce.

Sociálně-politický systém, který Orbán vybudoval, bude nyní rozebrán, protože dvoutřetinová nadpoloviční většina opozice jí umožňuje změnit ústavu. Nelze vyloučit ani hon na konzervativní nacionalisty, počínaje jím a jeho ministrem zahraničí, a to na základě kauzy Russiagate. Jeho politika na podporu tradičních hodnot by se brzy mohla stát minulostí. Ačkoli Magyar tvrdí, že je zastáncem tvrdého postoje k imigraci, mohl by změnit kurz, aby se zavděčil EU, a tím Maďarsko zaplavit.

Na ekonomické frontě by odpojení od ruské energie mohlo vést k cenovým výkyvům, i když by mohl postupovat po krůčcích, aby neztratil přízeň, kterou u voličů má. Totéž platí pro jeho plány nahradit forint, maďarskou národní měnu, eurem. Proto, i když se chystají významné změny, nemusí k nim dojít hnedČesky. Konečným výsledkem však bude oslabení maďarské suverenity a možná i její úplná ztrátaČesky, čímž se zvrátí Orbánovy těžce vydobyté úspěchy.

Stejně tak se neočekává, že by si Maďarsko udrželo svou reputaci evropské bašty konzervativních nacionalistů, která se místo toho přesune do PolskaČesky, které s Maďarskem o tento titul přátelsky soupeřilo, dokud nebyli jeho vlastní (přiznejme si, že velmi nedokonalí) konzervativní nacionalisté na podzim 2023 „demokraticky sesazeni“. V loňském roce však Polsko těsně zvolilo konzervativně-nacionalistického prezidenta a bývalá vládní strana, s níž je spojen, by se po příštích parlamentních volbách na podzim 2027 mohla vrátit k moci.

Polský konzervatismus se liší od svých známějších maďarských a německých variant tím, že je výslovně protiruský. Představuje si také Evropu v podřízeném partnerství s USA namísto skutečně suverénní a USA oponující EU, v čemž se jejich zájmy rozcházejí. Z polského pohledu je to nezbytná cena za zajištění pokračující podpory USA proti Rusku a „pragmaticky“ uznává omezení evropského vedení, ale mimo Polsko a pobaltské státy je to samozřejmě kontroverzní a nepopulární.

Celkově vzato, EU, Ukrajina a liberální globalisté napříč Západem budou povzbuzeni dramatickým způsobem, jakým „bitva o Maďarsko“Česky skončila, což EU usnadní přechod do de facto válečného stavu. Orbán tomu stál v cestě, ale nyní byl „demokraticky sesazen“. Jiné země, jako například stejně smýšlející Česko a Slovensko, by se mohly pokusit roli Maďarska nahradit, ale jsou považovány za zranitelnější vůči tlaku EU, včetně barevných revolucíČesky.
Pochod EU do války s Ruskem by proto mohl být nevyhnutelný.Česky

Zpět na obsah

„Postupné předání vedení“ mohlo stranu Fidesz zachránit

Konzervativní nacionalisté v celém Západě se stále vzpamatovávají z ohromující porážky své ikony Viktora Orbána v posledních parlamentních volbách, v nichž opozice získala dvoutřetinovou většinu, zatímco jeho strana Fidesz získala jen něco málo přes čtvrtinu hlasů. Tento výsledek byl jistě z nemalé části způsoben vměšováním EU a Ukrajiny, které se projevilo zmrazením přidělených prostředků ve výši 17 miliard eur a energetickým vydíráním, přičemž proti němu vedly obě strany intenzivní informační válku.

Nicméně, jak je zde vysvětleno, pravděpodobně mnohem důležitější byly stále rozšířenější vnímání Orbána jako politika, který je odtržený od mládeže, zkorumpovaný a špatný hospodář. Nezáleží na tom, co si o těchto názorech myslí pozorovatelé, protože relevantní je pouze to, že ovlivnily voliče, mimo jiné prostřednictvím mediálních kampaní EU a Ukrajiny, které představují vměšování, a byly maximálně využity opozičním lídrem Péterem Magyarem. Karty proti Orbánovi byly tedy rozdané.

Vnitřní průzkumy Fideszu by to do jisté míry odrážely, není však jasné, proč nebyly podniknuty drastické kroky k vyvrácení tohoto vnímání, které nakonec stranu zničilo. Zejména „postupný přechod vedení“ by je mohl zachránit, například kdyby Orbán vychoval mladšího nástupce, který by nebyl zasažen jeho skandály, a oznámil plány na odchod do důchodu po volbách rok před jejich konáním. Možná to odmítl z obavy, že by to tomuto vnímání přidalo na věrohodnosti.

Ať už je tomu jakkoli, drtivá porážka, kterou Fidesz právě utrpěl, naznačuje, že se něco takového mělo zpětně zkusit, i kdyby to pro něj osobně bylo bolestivé, ale nyní je jeho odkaz zničen, protože se očekává, že vše, čeho dosáhl, bude zvráceno. Empirické důkazy po celém světě opakovaně ukazují, že mladší opoziční lídři podporovaní ze zahraničí mají tendenci starší dlouholeté úřadující představitele „demokraticky sesadit“, a Maďarsko je jen nejnovějším příkladem.

S ohledem na to se doporučuje, aby lídři, kteří odpovídají Orbánovu profilu a čelí podobným výzvám, zvážili „postupný přechod vedení“ ve jménu vyššího dobra, jímž je záchrana jejich strany a tím i odkazu, na jehož vybudování tak tvrdě pracovali. To platí zejména v případě, že zahraniční síly mají zájem na změně režimu v jejich zemi a za tím účelem do ní zasahují. To, co však v Maďarsku pokus o „postupný přechod vedení“ ztěžovalo více než jinde, bylo, že Magyar býval členem Fideszu.

To mu zase umožnilo snáze diskreditovat v očích obyvatelstva kohokoli, koho by Orbán vybral jako svého nástupce, protože by mnozí předpokládali, ať už správně či nesprávně, že říká pravdu. V souladu s tím by „Magyarův model“ mohly v budoucnu uplatnit ty zahraniční síly, které usilují o změnu režimu v cílových zemích a které mohou využít toho, že se bývalí členové strany obrátí proti ní a stanou se vůdci opozice, jako prostředek k preventivnímu omezení účinnosti „postupných přechodů vedení“.

Orbánův pád byl tedy způsoben zahraniční vlivovou kampaní, která využila již existující negativní vnímání jeho vlády, o to přesvědčivější, že opoziční vůdce byl přeběhlíkem z vládní strany, který ji ostře kritizoval. Orbánovo rozhodnutí nepokusit se o „postupný přechod vedení“ v rámci Fideszu v období dvou let mezi Magyarovým odchodem a volbami jeho osud zpečetilo. To je nejdůležitější ponaučení, které si lze z „bitvy o Maďarsko“ vzít.

Zpět na obsah

Magyarov víťazný tanec

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

Zo všetkých tohtoročných zápasov play off ma najviac zaujal, vzrušil i znechutil ten nehokejový. Z radostných reakcií bruselských mažoretiek aj slovenskej opozície z jasného víťazstva Pétera Magyara (resp. škodoradosti z tvrdej porážky Viktora Orbána) v maďarských parlamentných voľbách 2026, tlačí sa mi do pera „na modrom Dunaji“. Či však bude neznámy – doteraz opozičný politik – Magyar (vystupujúci len ako likvidátor svojho stvoriteľa i učiteľa), tancovať Straussov valčík, uvidíme. Z pohľadu Viktora Orbána sa isto viac priblíži Ťapákovmu „tancu medzi črepinami“… Lebo po 16-rokoch vládnutia je porazený Orbán odhodlaný bojovať na politickej scéne aj naďalej – z opozície.
TISZA bude so 138 mandátmi disponovať ústavnou väčšinou a Péter Magyar to isto náležite využije. Ja osobne za týmto víťazstvom v maďarských parlamentných voľbách cítim viac revolúciu. Preto mám obavy. Vedú ma k nim verejné vyhlásenia víťaza (ktorý berie všetko). „Zmením systém!“ – sľuboval ešte pred voľbami. „Spoločne sme zvrhli Orbánov režim“ – konštatoval v súlade s tým v nedeľnú noc. A to hneď po zrátaní všetkých hlasov. Vzápätí arogantne odkázal prezidentovi Maďarskej republiky, aby ho poveril zostavením vlády a potom nech abdikuje. Tamás Sulyok však vykonáva funkciu hlavy štátu iba dva roky – od februára 2024.

Ako a kam vykročí Maďarsko?

Občania Maďarska si demokraticky zvolili nových poslancov. Rekordná účasť 77,80 % (5 856 515 voličov) priniesla strane TISZA (Strana úcty a slobody) 53,07 %, FIDESZ-u (Maďarský občiansky zväz) 38,43% a hnutiu Mi Hazánk (Náš domov) 5,83 % hlasov. Našich južných susedov teda bude naďalej reprezentovať jednofarebná vláda. Najväčšie očakávania k nej smerujú pochopiteľne z Bruselu a z Kyjeva. Európska komisia a Európsky parlament tlieskajú. Zbavili sa neposlušného „potížistu“ a blokátora jednoty. Volodymyr Zelenskyj a jeho korupční kumpáni radostne Pavlovovsky slintajú z očakávania uvoľnenej 90-miliardovej ,pôžičky‘. No ale slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi museli z toho isto pribudnúť (aj vo vzdialenom Vietname) na čele vrásky.
Péter Magyar sa totiž k témam zahraničnej politiky obozretne vyhýbal. Niečo z neho však predsa len vypadlo. Napríklad, že prvá zahraničná cesta bude smerovať do Poľska. Odkaz na 700-ročné historické väzby medzi „dvoma bratrancami“ čo-to naznačuje, celkom isto mieri na oblasti ekonomiky aj armádnych záujmov. Budúci maďarský premiér smerom k Slovensku a k Česku odkázal, že „bude riešiť Benešove dekréty“. Tie ale môžu spôsobiť poriadne brucha bolenie, možno vyvolať až (s prepáčením) ,hnačku‘. A čo si myslieť o Magyarovom výroku: „Moje víťazstvo bude vidieť aj z Kremľa“…? Podľa jeho náchylnosti k provokáciám a vyvolávaniu konfliktov v záujme sebe strednosti a nadmernej mediálnej pozornosti zjavuje sa mi obraz avatara – maďarského Matoviča… Skratka strany Pétera Magyara TISZA znamená Strana úcty a slobody. Treba veriť, že sa Európa po vytriezvení nepresvedčí, že to skôr je skratkou len pre ,stranu sklamania, falošných nádejí a deštrukcie‘…Lebo potom by ten Magyarov tanec bol čapáš s plačom nad rozliatym mliekom…

Mgr. Štefan Nižňanský (*1954) je slovenský novinář, publicista, dramaturg, režisér, scenárista a politik. V roce 1990 byl zvolen poslancem Sněmovny národů Federálního shromáždění za SDĽ. V období let 1993–1996 působil v soukromém sektoru (ředitel vydavatelství a šéfredaktor měsíčníku UNIKREDIT). V roce 1977 vystudoval Pedagogickou fakultu Univerzity Komenského v Trnavě, poté ekonomii, právo a personalistiku. V roce 1977 nastoupil do Československé televize v Bratislavě. Do roku 2001 zastával post mluvčího a pak marketingového manažera Slovenského svazu ledního hokeje. V letech 2008-2010 byl ředitelem Slovenské televize, od roku 2024 je členem slovenské Rady Audiovizuálneho fondu. Je autorem několika knih pro mládež. Má svůj blog na Pravda.sk a publikuje ve slovenských médiích jako Nové slovo, extraPlus, Sita.

Zpět na obsah

Ťažká porážka Viktora Orbána

Záběr z dronu zachycuje lidi, kteří se shromáždili k oslavám na protějším břehu Dunaje naproti budově parlamentu po oznámení předběžných výsledků parlamentních voleb v Budapešti v Maďarsku, 12. dubna 2026. REUTERS – Stringer

Krátko o Maďarsku

Maďarsko je susedný štát, s ktorým máme najdlhšie hranice (vyše 650 km). Mnohí naši obyvatelia ho dobre poznajú, lebo bežne tam chodia za nákupmi a turistikou (do kúpeľov). Na Slovensku sa k maďarskej národnosti hlási podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 vyše 450 tisíc ľudí, z ktorých mnohí majú v Maďarsku aj príbuzných. Napriek tomu podáme stručnú charakteristiku Maďarska, ktorá mohla ovplyvniť aj voľby.

V geopolitike sa Maďarsko, s rozlohou o niečo viac ako 93 000 km2, kde žilo podľa odhadov na začiatku tohto roka necelých 9,5 milióna ľudí, zaraďuje medzi malé štáty. Počet obyvateľov Maďarska sa už od 80. rokov minulého storočia znižuje.

Ak aj odhliadneme od historického pôvodu Maďarov, vývoj ich štátu prešiel od začiatku 20. storočia radikálnymi zmenami, ktoré boli často spojené s nacionalizmom. Ten neraz útočí na Trianonskú zmluvu podpísanú v rámci Parížskej mierovej konferencie v júni 1920. Aj súčasné Maďarsko sa vyznačuje viacerými zvláštnosťami.

Za prvú zvláštnosť považujeme, že od roku 2012 je oficiálny názov štátu „Magyarország“ (voľne preložené Maďarská krajina). Bývalá slovenská prezidentka by sa tam cítila možno lepšie ako v štáte, ktorý sa oficiálne nazýva republikou. Ide o ojedinelý názov, lebo všetky ostatné štáty v EÚ majú vo svojom úplnom pomenovaní buď republika alebo monarchia.

Druhú zvláštnosť predstavuje, že v štátoch, ktoré susedia s Maďarskom (Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko), žije podľa neoficiálnych údajov okolo 2,2 milióna Maďarov. Okrem toho inde vo svete sa počet ľudí, ktorí majú maďarské korene, odhaduje na vyše 2,3 milióny osôb. Jeden z veľkých znalcov novších dejín a politiky Maďarska, slovenský historik Ladislav Deák (1931 – 2011) už v 90. rokoch poukazoval na to, že Maďarsko s Ruskom môže pragmaticky spolupracovať, najmä preto, lebo oba národy majú veľké menšiny v susediacich štátoch.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2022 mali národnostné menšiny v Maďarsku viac ako 400 tisíc ľudí. Je 13 oficiálne uznaných menšín. Najviac je Rómov (v Maďarsku sa bežne nazývajú Cigánmi), vyše 200 tisíc. Ďalej sú to vo väčšom počte Nemci, Ukrajinci, Slováci (necelých 47 tisíc) a Rumuni.

K demografickému pohľadu na Maďarsko dodáme, že v hlavnom meste Budapešť žije viac ako 1,7 milióna osôb a v ju obklopujúcej župe Pešť vyše 1,3 milióna osôb. Teda takmer tretina obyvateľstva štátu sa nachádza na rozlohe necelých 7 000 km2.

Medzi maďarskými regiónmi sú značné sociálno-ekonomické rozdiely, keď najmä východné a čiastočne aj južné župy sú na tom horšie. Hospodárska situácia Maďarska sa v posledných rokoch nevyvíja priaznivo. Rast ekonomiky je slabý. V roku 2023 HDP poklesol o 0,8 %, v roku 2024 dosiahol 0,6 % a v roku 2025 bol len 0,3 % (poznamenáme, že sa uvádzajú aj mierne odlišné údaje), V roku 2025 bolo Maďarsko so 73,5 % deviatou najzadlženejšou krajinou EÚ (povolená hranica je 60 %). Deficit štátneho rozpočtu v roku 2025 bol vo výške 4,6 % HDP (povolená hranica je 3 %).

K NATO sa Orbán príliš nevyjadroval. Požiadavku paktu na vojenské výdavky vo výške 2 % HDP takmer vôbec neplnil. Podľa údajov v databázach SIPRI v rokoch 2013 – 2015 to bolo dokonca len vo výške 0,9 % a do roku 2019 to neprekročilo 1,3 %. Až v roku 2023 Maďarsko prvýkrát vydalo požadované 2 % a v roku 2024 to zvýšilo na 2,4 % HDP.

Volebný systém Maďarska

Maďarský parlament sa nazýva „Országgyűlés“ (voľne preložené Národné zhromaždenie). Poľa zákona z roku 2011 má 199 poslancov (predtým ich bolo 386). Z nich sa 106 poslancov volí v jednomandátových obvodoch v jednom kole. K zisku mandátu stačí jednoduchá väčšina. 93 poslancov sa volí z celoštátnych zoznamov strán (kvórum pre jednu stranu 5 %, pre koalíciu dvoch strán je 10 % a pre koalíciu troch a viacerých strán 15 %). Nie sú však preferenčné hlasy, ktoré by menili poradie kandidátov.

Opozícia kritizovala Fidesz, že systém volieb upravil tak, aby to bolo pre neho výhodné. Ukazuje sa však, že časy sa menia rýchlejšie ako predstavy strán o udržaní moci. Aj vo „fideszovskej“ úprave volieb sa opozícii v štýle všetko proti Fidesz predsa len podarilo zvíťaziť.

Vo volebnom systéme Maďarska sú tiež zvláštnosti. Ide najmä o možnosť hlasovania v parlamentných voľbách zahraničných Maďarov s občianstvom, ktorí však volia len za zoznamy strán. Na voľby sa prihlásilo takmer pol milióna osôb zo zahraničia, najviac z Rumunska. Slovensko malo s Maďarskom v tejto oblasti spory a nepovoľuje dobrovoľné dvojité občianstvo. Maďari na Slovensku teda nemôžu automaticky voliť v maďarských voľbách.

Druhou zvláštnosťou je úprava hlasovania voličov z národnostných menšín, ktorí namiesto straníckeho zoznamu môžu voliť z národnostného zoznamu. Na získanie mandátu majú zvýhodnené kvórum. Ak nikto nezíska mandát, zastupuje ich v parlamente národnostný hovorca („szószóló“), ktorý môže diskutovať, ale nemôže hlasovať.

Stručne o súčasnej politickej scéne Maďarska

Aj v súvislosti so súčasnou maďarskou politickou scénou možno uviesť, že je špecifická. Pôsobí na nej menej politických strán ako vo väčšine krajín EÚ. V maďarskom parlamente bolo po voľbách v roku 2020 v súvislosti s volebnými koalíciami zastúpených až 10 strán (niektoré len jedným, dvomi poslancami) a v Európskom parlamente (ďalej len EP) 5 strán. Okrem nich mé<>diá uvádzajú ešte o niečo viac ako 20 aktívnych strán. Po „zmene“ zaniklo už okolo 40 strán. Vlády majú spravidla koaličný charakter, ale s malým počtom strán.

Základným znakom politickej scény bola vyše 15 rokov dominancia strany Fidesz (skratka pre „Fiatal Demokraták Szövetsége“ – Zväz mladých demokratov). Vznikla v roku 1988 ako liberálna strana. Po malom zisku hlasov vo voľbách v roku 1994 otočila svoju orientáciu a stala sa výrazne pravicovou národno-konzervatívnou stranou. Vo voľbách v roku 1998 Fidesz prvýkrát zvíťazil a vytvoril vládu. V rokoch 2002 – 2010 bol v opozícii. V roku 2003 sa názov strany zmenil na Fidesz – Maďarský občiansky zväz. Od roku 2010 štyrikrát vyhral voľby a stál nepretržite na čele vlády. V EP bol Fidesz od roku 2000 členom Európskej ľudovej strany, ale v roku 2024 sa stal spoluzakladateľom parlamentnej frakcie Patrioti pre Európu. V súčasnosti sa Fidesz spravidla charakterizuje ako pravicovo populistická, nacionalistická strana s prvkami radikalizmu. V medzinárodnom pôsobení je v mnohých sporoch s Bruselom najmä kvôli podpore suverenity a rodiny a postoju k ukrajinskej kríze, kde je za jej mierové riešenia a odmieta vojenskú pomoc kyjevskému režimu. Kritická je voči migrácii a má aj blízke vzťahy s RF. Maďarská vláda spolu s vládou SR viedla zápas o obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba, ktoré zákerne zastavila kyjevská moc, pričom vedenie EÚ sa na ticho pozeralo a nič nepodnikalo. Vznikla energetická hrozba, ktorá zhoršila ekonomickú situáciu v Maďarsku a možno to tiež prispelo k tomu, že časť obyvateľov sa vo voľbách postavila proti Fideszu.

Koaličným partnerom Fideszu od roku 2006 je pravicová KDNP („Kereszténydemokrata Néppárt“, Kresťanskodemokratická ľudová strana). Obnovila sa v roku 1990 a bola už v prvej koaličnej vláde po zmene v roku 1990. V roku 1997 v nej došlo k rozkolu a odišla z nej časť členov.

Vo voľbách predložili celoštátne zoznamy okrem Fideszu-KDNP len štyri ďalšie strany:

• TISZA (skratka z „Tisztelet és Szabadság Párt” – Strana úcty a slobody). Bola založená v októbri 2020 a ide o stredovo-pravicovú stranu. V súčasnom maďarskom parlamente nie je zastúpená. Vo voľbách do EP v júni 2024 získala 7 z 21 maďarských kresiel (Fidesz má 11) a je členom Európskej ľudovej strany. Zjednodušene povedané hlavným zmyslom pôsobenia strany sa stalo poraziť vo voľbách Fidesz a Orbána a potom sa uvidí, čo bude.
• Hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom). Vzniklo v roku 2018. Predstavuje pravicovú (krajne pravicovú) nacionalistickú, euroskeptickú stranu. V súčasnom maďarskom parlamente má 6 poslancov a v EP jedno kreslo. Predsedom strany je László Toroczkai (rodným priezviskom Tóth), ktorý predtým pôsobil v krajne pravicových stranách, Strane maďarskej spravodlivosti a života a Hnutí za lepšie Maďarsko (známejšom ako Jobbik).
• Demokratická koalícia. Vznikla v roku 2011 odštiepením časti členov od Maďarskej socialistickej strany okolo kontroverzného Ferenca Gyurcsánya. Od roku 2025 je predsedníčkou strany Klára Dobreva (bývalá manželka Gyurcsánya), ktorá je vnučkou Antala Apróa, dlhoročného podpredsedu vlády a predsedu socialistického Národného zhromaždenia v rokoch 1971 – 1984. Strana sa považuje za proeurópsku, sociálno-liberálnu stranu s inklináciou k stredovej ľavici. V súčasnom maďarskom parlamente má 16 poslancov a v EP dve kreslá.
• Strana maďarského dvojchvostého psa („Magyar Kétfarkú Kutya Párt“). Vznikla v roku 2014 a má recesistický politický charakter. Vzhľadom na to v maďarskom parlamente ani v EP nie je zastúpená, ale o miesta sa uchádza v každých voľbách.

Ďalšou zvláštnosťou maďarskej politickej scény je veľké oslabenie stredovo-ľavicových a sociálne-liberálnych strán. Jedna z veľkých úspešných strán po zmene postkomunistická Maďarská socialistická strana, ktorá vyhrala voľby v roku 1994 a 2006 a v rokoch 1994 – 1998 a 2004 – 2010 viedla vládnu koalíciu, upadla. V maďarskom parlamente z roku 2022 mala 10 poslancov a v EP nie je už zastúpená. V tohtoročných voľbách už nekandiduje z dôvodu nedostatočného počtu dobrovoľníkov, ktorí by organizovali jej kampaň. V niektorých obvodoch sa potenciálni kandidáti strany vzdali v prospech TISZA. Silný sociálne-liberálny Zväz slobodných demokratov, ktorý vznikol v roku 1988 a bol aj vo vládnych koalíciách so socialistami, v roku 2013 zanikol.

Maďarská robotnícka strana, ktorá sa vytvorila na konci roku 1989 a považuje sa za marxisticko-leninskú pokračovateľku bývalej vedúcej sily socialistickej spoločnosti Maďarskej socialistickej robotníckej strany, má v politike okrajové postavenie. Do maďarského parlamentu ani do EP sa strane nepodarilo dostať. Výnimku predstavuje János Gyulás, ktorý je starostom v obci Borsódbóta od roku 1986 a po zmene vstúpil do Maďarskej robotníckej strany.

Vzhľadom na dominantné postavenie Fideszu s KDNP sú ostatné pravicové stany v súčasnosti tiež slabšie. Za posledné dva roky získala medzi nimi vedúce postavenie TISZA. Rokmi sa oslabilo pôsobenie radikálnych nacionalistických strán.

Politika všetci proti Fideszu vo voľbách v roku 2022 nevyšla. Do veľmi pestrej koalície Spoločne za Maďarsko sa spojilo šesť (! – pozn. autora) strán a hnutí od ľavicovo stredovej Maďarskej socialistickej strany, ľavicovo zelenej Dialóg – Strana zelených, cez sociálnych liberálov z Demokratickej koalície a Hnutia Momentum až po stredovo-pravicové (predtým radikálne nacionalistické) hnutie Jobbik. Za stranícky zoznam získala koalícia 34,44 % hlasov (Fidesz-KDNP mali 54,13 % hlasov) a 19 miest v jednomandátových obvodoch (Fidesz-KDNP 87 miest). Po voľbách mal Fidesz-KDNP 135 poslancov, o 2 viac ako v roku 2018 a získal znovu dvojtretinovú väčšinu.

O prieskumoch preferencií

V prieskumoch preferencií politických strán sa dostala TISZA prvýkrát do čela už v októbri 2024 a odvtedy bola častejšie na prvom mieste ako Fidesz. Výsledky prieskumov však boli veľmi rozdielne.

Od začiatku marca sa zverejnilo 19 prieskumov. Podpora TISZA, ktorá bola častejšie na prvom mieste, sa pohybovala od 40 % do 58 %. Pre Fidesz to bolo od 35 % do 50 %. Pomerne veľké šance sa dávali aj Hnutiu Naša vlasť, ktoré vo väčšie prieskumov dosiahlo podporu na hranici kvóra a vyššiu. Demokratická koalícia len málo krát dosiahla hranicu kvóra. Recesistickú Stranu maďarského dvojchvostého psa nebrali ani v prieskumoch vážne.

Výsledky volieb

K volebným urnám prišlo naviac voličov od „zmeny“. Účasť na voľbách bola 79,47 % (takmer o 10 % viac ako v roku 2022). Vyššia volebná účasť bola v neprospech Fideszu.

Zvíťazila s veľkým náskokom TISZA, ktorá má celkom 138 poslancov, teda viac ako dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Za jej volebnú listinu hlasovalo 53,07 % (3 103 500) voličov a dostala 45 mandátov. Ďalších 93 mandátov má z volebných obvodov. TISZA prekonala aj „rekord“ Fideszu z roku 2022, keď mal 135 mandátov.

Fidesz-KDNP získal spolu 55 miest. Za jeho listinu hlasovalo 38,43 % (2 247 606) voličov a dostal 42 mandátov. Zaujímavé je, že dostal až 87,08 % hlasov zo zahraničia. Z obvodov má len 13 mandátov.

Do parlamentu sa dostalo aj Hnutie Naša vlasť. Za jeho listinu hlasovalo 5,83 % (341 050) voličov a bude mať 6 poslancov.

Posledný a jediný „nepravicový“ ostrov vo voľbách, Demokratickú koalíciu podporilo 67 775 voličov (1,16%). V súhrne tak nový maďarský parlament, predstavuje jeden z najpravicovejších parlamentov v EÚ.

Všetky údaje sú predbežné z webovej stránky Národného volebného úradu k 13. aprílu o 10.00. Spracovaných bolo 98,93 % hlasov. Konečne výsledky sa majú oznámiť najneskôr v sobotu, ale k nijakým zmenám už nemôže dôjsť.

O prvých udalostiach po ukončení volieb

Výsledky volieb vyvolali priaznivé ohlasy v proeurópskych kruhoch, ktorých predstavitelia sa ponáhľali čo najskôr a emotívne blahoželať predsedovi TISZA Péterovi Magyarovi. Magyar prejavil vôľu mať so všetkými susedmi priateľské a dobré vzťahy, no pripomenul, že v prípade Slovenska musí s Robertom Ficom alebo kýmkoľvek iným pokojne vyriešiť zrušenie zákona, ktorý hrozbou trestného stíhania ohrozuje tamojšiu maďarskú menšinu, ako aj otázku Benešových dekrétov. S pomocou Bruselu chce dosiahnuť ich zrušenie, čo neveští pre Slovensko nič dobré. Zdôraznil potrebu posilnenia V4, ale ako to chce dosiahnuť, je nejasné. Na prvú zahraničnú cestu pôjde do Varšavy. Poľský predseda vlády Donald Tusk Magyara pateticky privítal späť v Európe (Európa však nie je už len podľa Tuskovych predstáv – pozn. autora). Prezident Karol Nawrocki okrem toho pred voľbami podporil Orbána. Po Varšave sa Magyar chystá do Viedne a Bruselu.

Zo Slovenska i z ČR išlo do Budapešti Magyarovi tradičné diplomaticky ladené blahoželania. V praxi však ináč hodnotia výsledky volieb vládne sily a opozícia.

O dobrej nálade v Kyjeve je zbytočné hovoriť, lebo ten už dávno stratil súdnosť a zmysel pre realitu. V Rusku lakonicky uviedli, že rešpektujú voľbu Maďarov a počítajú s tým, že pod novým maďarským vedením budú pokračovať pragmatické kontakty medzi oboma krajinami.

O reakcii Trumpa sme zatiaľ nenašli relevantné zdroje. Washington neteší, že Orbánovi nepomohla ani veľká intervencia viceprezidenta JD Vancea.

Doma Magyar po voľbách ešte v nedeľu večer vyzval Orbána, aby konal už len ako premiér úradníckej vlády a neprijímal žiadne rozhodnutia, ktoré by zväzovali ruky novému kabinetu. Požiadal prezidenta, aby ho poveril zostavením vlády a potom rezignoval. Podobne vyzval na odstúpenie predsedu Ústavného súdu, Národného súdneho úradu, Úradu pre hospodársku súťaž, Štátneho kontrolného úradu, Národného úradu pre médiá a komunikáciu a generálneho prokurátora. Chystá aj kroky proti verejnoprávnym médiám.

Nebuďme na pochybách, znovu pôjde o jednofarebnú politiku, ktorá bude postavená na straníckych záujmoch a predstavách. S vysokou mierou pravdepodobnosti bude pokračovať populizmus, ktorý sa ukázal aj vo volebnej kampani. Handicapom je, že Magyar ani TISZA nemajú skúsenosti s vládnou agendou, takže čo sa bude diať v Maďarsku je zatiaľ nejasné, okrem toho, že sa bude chcieť pomstychtivo „vykoreniť orbánizmus“.

Stručne o Péterovi Magyarovi

Začneme tým, že ide o ďalší príklad politického prebehlíka, ktorý situačne vycítil priestor pre veľkú kariéru. Magyar mal nedávno 45 rokov. Vzdelaním je právnik a politicky sa stal známy v roku 2006, keď sa podieľal na bezplatnom právnom zastupovaní a pomoci obetiam policajného násilia pri protestoch proti vláde Gyurcsána. V roku 2006 sa oženil s Judit Vargovou a v roku 2009 sa presťahovali do Bruselu, kde sa jeho žena stala poradkyňou europoslanca za Fidesz. Od roku 2010 pôsobil ako diplomat, určitý čas aj v kancelárii predsedu vlády. Neskôr bol v manažérskych funkciách, venoval sa súkromnej právnej praxi a mal aj funkcie v štátnych podnikoch.

Vo februári 2024 teatrálne oznámil odchod z verejných funkcií ako aj zo strany Fidesz, v ktorej pôsobil od roku 2002. Stalo sa tak po afére, keď sa zistilo, že prezidentka Katalin Nováková omilostila muža, ktorý bol odsúdený za pomoc pri krytí pedofilných trestných činov svojho nadriadeného. V dôsledku verejného pobúrenia abdikovala. Z politiky odišla (vzdala sa postu poslankyne) aj bývalá manželka Magyara Vargová, s ktorou sa v roku 2023 rozviedol. V rokoch 2019 – 2023 bola ministerkou spravodlivosti a podpísala návrh na omilostenie.

Magyar vyjadril nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládne krajine a ohlásil založenie novej politickej strany. Chcel s ňou kandidovať vo voľbách do EP, ale vzhľadom na nemožnosť jej registrácie do konania volieb sa pridal k strane TISZA. Po úspechu TISZA vo voľbách do EP, keď aj on získal mandát, sa začal považovať za vodcu opozície. V júli 2024 sa stal predsedom TISZA. Organizoval veľké protivládne demonštrácie. Spája sa s určitou kontroverznosťou i súkromnými aférami, keď napr. jeho bývalá žena tvrdí, že ju počas manželstva slovne a fyzicky zneužíval.

Z hľadiska politických názorov ide o „konzervatívneho liberála“, ktorý je proeurópsky zameraný. Z tohto pohľadu sa do neho v proeurópskych kruhov vkladajú veľké nádeje a vychvaľujú ho. Prekvapujúco však už vyhlásil, že vraj Maďarsko by sa nemalo podieľať na poskytnutí pôžičky Ukrajine a nepodporuje ani jej zrýchlený vstup do EÚ.

Zhrnutie výsledkov volieb v podobe krátkej takmer politickej bájky

Skúsený starý vodca za dlhý čas vládnutia unavil ľud, ktorý ho opustil v túžbe za zmenou. Nový vodca je väčšinou ľudu vítaný. Víťazstvo politického prebehlíka, ktorý je podporovaný aj zvonku, však nie je zárukou úspešnej zmeny pre ľud.

Záver

Z boja o Maďarsko vyšla víťazne proeurópska (značne neoliberálno-globalistická) línia. Sú dve otázky. Prvou je, do akej miery výsledky volieb ovplyvnila atmosféra, ktorá bola silne ovplyvňovaná zo zahraničia. Druhou otázkou je, či voliči neboli viac emotívni ako racionálni, lebo naivne, ako sa to väčšinou vo voľbách deje, verili v prospešnosť zmeny. Orbán so smútkom prijal svoju prehru a víťazovi zablahoželal. Výsledky sa nechystá napadnúť.

Vodcovský potenciál Magyara, ktorý bol v opozícii úspešný, je zatiaľ abstraktný. Víťaz volieb sľuboval tiež viac, ako bude schopný v zložitej sociálno-ekonomickej situácii urobiť. Vládnuť v Maďarsku po Orbánovej ére nebude prechádzka ružovou záhradou. Uvidí sa, aký bude nový kabinet a kto v ňom obsadí najvýznamnejšie posty. Potom, keď opadnú vášne a bude známy vládny program, bude vhodné k úvahám o vývoji Maďarska sa vrátiť. Predpokladáme, že najmä v zahraničnopolitickej oblasti to nebude len čiernobiele.

P.S. Počkajme, ako dopadnú voľby 19. apríla v Bulharsku. Zatiaľ sa tam črtá opačný výsledok ako v Maďarsku.

doc. PhDr. František Škvrnda, CSc., plk. v.v. (*1952) je nezávislý medzinárodnopolitický a bezpečnostný analytik. Pôsobil na katedre medzinárodných politických vzťahov Ekonomickej Univerzity Bratislava. Je členom redakčnej rady a hlavný redaktor časopisu Almanach – Aktuálne otázky svetovej politiky a ekonomiky, člen redakčnej rady časopisu Studia Politica Slovaca a člen Vedeckej rady Ekonomickej univerzity, Bratislava. Je autorem několika knih, poslední Úvod do dejín sociologického myslenia (2010). Jeho články lze nalézt v řadě médií, např. Nové slovo, Časopis !argument, Dennik VV, Dav Dva, Extra plus či na Disputu. Má účet na Facebooku.

Zpět na obsah