1. Javier Villamor: Fico ostře kritizuje energetický plán EU: „To už jsme snad takoví idioti?“
2. Peter Pellegrini: Projev prezidenta SR u příležitosti oslav 81. výročí vítězství nad fašismem, Liptovský Mikuláš, 10. 5. 2026

Fico ostře kritizuje energetický plán EU: „To už jsme snad takoví idioti?“

Slovenský premiér Robert Fico přichází na společnou fotografii po pracovním zasedání Evropské rady a regionálních partnerů v rámci neformálního setkání v Nikósii na Kypru dne 24. dubna 2026. (Foto: Nicolas Tucat / AFP)

Robert Fico obvinil Brusel, že tlačí Evropu k energetické politice, v jejímž důsledku bude kontinent platit za ruské palivo více a zároveň se stane stále více závislým na Spojených státech. Ve svém víkendovém projevu v Bratislavě Fico zesměšnil plán EU postupně ukončit dovoz ruské energie do roku 2027Česky a zeptal se: „Jsme už takoví idioti?“, když několik členských států nadále dováží velké objemy ruského zkapalněného zemního plynu.

Podle Fica výsledkem nebude energetická nezávislost Evropy, ale nová závislost: Spojené státy budou nakupovat ruskou energii levně a poté ji prodávat Evropě s mnohem vyšší marží.

Zatímco Evropská komise nadále tvrdí, že Evropa se odřezává od ruských energetických zdrojů, několik členských států pokračuje v dovozu velkého množství ruského zkapalněného zemního plynu. Francie, Belgie a Španělsko patří i nadále k největším dovozcům ruského LNG do EU. Brusel to toleruje, protože evropský energetický systém ho prostě stále potřebuje.

Fico tvrdí, že to odhaluje dvojí metr uvnitř EU.

„My tedy nemůžeme, ale Francie může nakupovat ruský zkapalněný plyn,“ řekl slovenský premiér a poukázal na to, co vnímá jako dvojí metr uvnitř bloku, kdy Brusel a média požadují rychlejší omezení dovozu od menších východních členských států, zatímco dovoz ruského LNG do západní Evropy do značné míry přehlížejí.

Menší země ve střední a východní Evropě čelí okamžitým požadavkům na omezení svých energetických vazeb s Ruskem, zatímco větší západní ekonomiky pokračují v čerpání ruských zdrojů prostřednictvím alternativních kanálů.

Problém je ještě závažnější v zemích jako Slovensko, Maďarsko a Česká republika, které byly v sovětské éře vybudovány tak, aby byly závislé na ruské energii, a kde by jakákoli rychlá náhrada znamenala mnohem vyšší průmyslové a sociální náklady než v jiných částech Evropy.

Tento spor se zároveň mění v boj o to, kdo bude ovládatČesky budoucí dodávky energie v Evropě.

Evropská komise trvá na tom, že evropská bezpečnost vyžaduje snížení jakékoli závislosti na Moskvě, i kdyby to znamenalo zvýšení nákladů na energii. Zároveň však americké společnosti investují miliardy do energetické infrastruktury ve střední a východní Evropě. Potrubí, terminály a plynovody financované nebo podporované americkým kapitálem se rozšiřují právě v době, kdy Brusel tlačí na definitivní zastavení dodávek ruské energie.

Pokud by se to nakonec stalo realitou, byla by to pro Evropu jedna z nejprotichůdnějších akcí proti její samozvané „strategické nezávislosti“ za poslední desetiletí.

Javier Villamor Cantera (*1987) je španělský novinář a analytik. Má dvojí titul v oboru žurnalistika a audiovizuální komunikace na CEU San Pablo University v Madridu. Předtím studoval biologické vědy na Complutense University ve stejném městě. Studoval v zahraničí v Německu, Francii, Anglii, Spojených státech a Kanadě. Má více než 17 let zkušeností v oblasti mezinárodní politiky, obrany a bezpečnosti. Působí v Bruselu jako konzultant, který poskytuje strategické pohledy na globální záležitosti, NATO a EU a geopolitickou dynamiku. Je členem redakčního týmu Brussels Signal, jeho analýzy lze nalézt rovněž na The European ConservativeČesky, Real Clear WorldČesky či na španělských La Gaceta de la Iberosfera, El DebateČesky či ActuallČesky. Je aktivní rovněž na Telegramu a X (Twitteru)

Zpět na obsah

Projev prezidenta SR u příležitosti oslav 81. výročí vítězství nad fašismem, Liptovský Mikuláš, 10. 5. 2026

Vážení žijúci svedkovia oslobodzovacích bojov druhej svetovej vojny, drahí veteráni, Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni!

Ďakujem vám všetkým, že ste si dnes prišli pripomenúť výročie konca najstrašnejšej vojny v ľudských dejinách.

A keďže dnes je tento deň sviatočný aj inak, dovoľte mi ešte predtým, pozdraviť všetky matky na Slovensku, keďže dnes je Deň matiek. Zaželať im veľa lásky, veľa šťastia, veľa zdravia, čo najviac chvíľ v kruhu svojich blízkych a zaželať celému slovenskému národu, aby slovenské matky už nikdy v budúcnosti nemuseli chodiť oplakávať svojich synov a svoje dcéry na hroby, pretože ich deti museli položiť život za našu slobodu.

Dámy a páni,

Poďakujme sa dnes spoločne všetkým, ktorým v nej so zbraňou v ruke bránili našu slobodu. A ticho si spomeňme na tých, ktorí v tomto boji položili obeť najvyššiu.

Slovenská republika je hrdá na bojovníkov, ktorí nasadili svoje životy za slobodnú budúcnosť slovenského národa. A ja dnes v mene celej našej vlasti ďakujem všetkým, ktorí sa spoločne pričinili o porážku nacizmu a vďaka ktorým dnes môžeme žiť v mieri a pokoji.

Ďakujem slovenským vojakom a partizánom!

Ďakujem vojakom Červenej armády, Rumunom, Francúzom i všetkým ostatným národom, ktorí sa zapojili do boja na našom území bojovali za našu slobodu!

Ďakujem Slovenkám a Slovákom, ktorí proti nacizmu bojovali v spojeneckých armádach!

A ďakujem aj všetkým statočným občanom, ktorí svojím tichým, no hodnotovým bojom v zázemí výrazne prispeli k tomu, že sa fašistické zlo podarilo poraziť! Ďakujeme vám!

Vážené dámy, vážení páni,

Ak si dnes pripomíname toto významné historické výročie, skúsme sa teraz spoločne preniesť v našich myšlienkach pred 81 rokov. Vojna zasiahla doslova celý svet, ale najviac práve Európu.

Starý kontinent je v tom čase doslova v troskách. Ľudia blúdia ruinami svojich miest, márne hľadajú svoje niekdajšie domovy a márne pátrajú po tých, od ktorých ich oddelila vojna. Mnohí trpia hladom, zimou a absolútnou stratou viery v to, že svet raz zase bude dobrým miestom na život.

Zo starobylých miest ostali neobývateľné hromady kamenia. Niekdajšie fabriky nedymia z komínov, ale z pozostatkov požiarov po bombardovaní. Kultúrne pamiatky nedozernej historickej hodnoty sú nenávratne zničené – a s nimi aj étos Európy ako najvyspelejšej a najcivilizovanejšej časti sveta.

Táto civilizácia práve zneužila svoj obrovský ľudský, vedecký, ekonomický i materiálny potenciál na vytvorenie smrtiacej mašinérie, ktorej cieľom bolo ničenie, dobývanie a priemyselné vraždenie miliónov ľudí, ktorých zvrátená nacistická ideológia považovala za menejcenných. Desiatky miliónov ľudí zahynuli na bojových poliach.

Desiatky miliónov utrpeli fyzické aj duševné zranenia, ktoré ich budú sprevádzať do konca života. Stovky miliónov ľudí prišli o niekoho spomedzi svojich najbližších.

Víťazné mocnosti a ich lídri si vtedy uvedomujú, že niečo podobné sa nikdy viac nesmie zopakovať. Všetkých desí strašidelné deja vu. Veď len tridsať rokov predtým sa skončila prvá svetová vojna a aj vtedy všetci verili, že takáto hrôza sa v histórii ľudstva odohrala naposledy. A tak vtedy hľadajú spôsob, ako zabrániť tomu, aby už ďalšia generácia ľudí musela obliekať uniformy, čítať mobilizačné vyhlášky a naposledy sa lúčiť so svojimi najbližšími.

A tak sa v troskách starého sveta rodí nový svetový poriadok, ktorý má podobným hrôzam navždy zabrániť. Vznikajú medzinárodné organizácie, stanovujú sa pravidlá na riešenie konfliktov a justícia sa snaží potrestať aspoň tie najohavnejšie vojnové zločiny ako výstrahu pre všetkých, ktorí by v budúcnosti chceli začať kráčať cestou násilia a agresie.

Žiaden systém nie je dokonalý, a nebol dokonalý ani v uplynulých desaťročiach. Ale predsa len dokázal zabezpečiť mier v takom širokom meradle, ako sme ho dovtedy nepoznali. A s výnimkou niektorých historických udalostí, pri ktorých ľuďom stuhla krv v žilách a kedy sa svet tesne minul so všeobecnou devastačnou vojnou, žili celé generácie v mieri a v nádeji, že vojnové šialenstvo sa už nezopakuje.

O to viac vyvoláva obavy pohľad na dnešný svet. 81 rokov po najzničujúcejšej vojne v histórii je úpadok svetového poriadku neprehliadnuteľný. Čoraz viac sa veľmoci a ďalšie štáty prikláňajú k vojenskému riešeniu konfliktov. Zrazu je úplne normálne napadnúť svojho suseda, zaútočiť na iný štát bez vyhlásenia vojny či viesť doslova likvidačné procesy voči celým skupinám obyvateľstva. Mocní tohto sveta čoraz viac rezignujú na diplomatické riešenia a hľadajú vojenské skratky, od ktorých si sľubujú rýchlejšie riešenia svojich skutočných či domnelých problémov.

Vážené dámy, vážení páni,

Ak sa dnes, 81 rokov po konci druhej svetovej vojny, chceme vyhnúť novému záchvatu celosvetového šialenstva, musíme sa vrátiť do histórie.

Aj na začiatku prvej svetovej vojny si vojaci, nadšene oslavujúci jej začiatok, pôvodne mysleli, že do najbližších Vianoc budú z frontu doma. A namiesto toho zažívali štyri roky v zákopoch peklo, o akom sa im nesnívalo ani v najhorších nočných morách.

Aj na začiatku druhej svetovej vojny si niektoré krajiny mysleli, že presadia svoje územné požiadavky krátkymi ozbrojenými konfliktmi, ktorými uspokoja svoje mocenské chúťky, nanovo prekreslia hranice a svet to bude rešpektovať. Výsledkom však bola nakoniec totálna vojna, ktorá neuznávala žiadne medzinárodné pravidlá, žiadne ľudské práva ani žiadne morálne hranice.

Preto z tohto miesta varujem pred podobnými myšlienkami, ktoré sa vyskytujú vo svete čoraz častejšie. Varujem s pohľadom na našich vojnových veteránov a bolestivou myšlienkou na vojnové utrpenie stámiliónov ľudí. Varujem pred pamiatkou každého neznámeho vojaka, ktorý padol v boji, pretože týchto neznámych vojakov boli vo výsledku milióny.

A prosím všetkých, aby vo svojom srdci dali priestor myšlienkach mieru a pokoja, namiesto zloby a nenávisti.

Slovenský národ je národ mierumilovný. A tak v mene tohto mierumilovného národa vyslovujem nádej, že sa čím skôr skončí vojna na Ukrajine, že sa čím skôr skončí vojna na Blízkom východe a že sa čím skôr skončí utrpenie státisícov ľudí na celom svete, ktorý dnes oficiálne nie je vo svetovej vojne, ale mnohé jeho časti takúto vojnu až príliš verne pripomínajú.

Vážené dámy, vážení páni!

Nech nám je koniec druhej svetovej vojny tým najväčším výkričníkom v našich dejinách.

Nech je nám svedkom toho, kde sa končí nenávistná ideológia, organizované násilie a chorobná túžba po moci nad inými národmi. Nech je nám varovaním, kde sa končia mocenské skratky, ako so zbraňou v ruke vydobyť viac územia či rešpektu. Pretože tie sa končia sa v hroboch neznámych vojakov a v troskách toho, na čo sme kedysi ako civilizácia boli oprávnene hrdí.

Jediné želanie, ktoré môže mať človek v dnešný deň, je želanie mierovej budúcnosti pre slovenský národ i pre celý svet. Nech nám ju Pán Boh dopraje – ale hlavne nech my sami všetci pre ňu urobíme maximum.

Ďakujem a prajem slávnostný deň. Česť a sláva všetkým, ktorí položili životy za našu slobodu.

Pozrite si príhovory prezidenta Petra Pellegriniho, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho a premiéra Roberta Fica pri príležitosti 81. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe na vojenskom cintoríne Háj-Nicovô.

Ing. Peter Pellegrini (* 6. 10. 1975, Banská Bystrica) je slovenský politik a šiesty prezident Slovenskej republiky. V rokoch 2018 až 2020 bol predsedom vlády Slovenskej republiky. Post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastával dvakrát, prvýkrát od 25. novembra 2014 do 23. marca 2016 a druhýkrát medzi 25. októbrom 2023 a 7. aprílom 2024, kedy bol zvolený za prezidenta. Pellegrini je jediný slovenský politik, ktorý obsadil všetky najvyššie ústavné funkcie. V druhej vláde Roberta Fica najprv pôsobil na poste tajomníka ministerstva financií SR, neskôr ho prezident Andrej Kiska 3. júla 2014 vymenoval za ministra školstva SR, kde nahradil Dušana Čaploviča. V novembri 2014 bol zvolený do funkcie predsedu parlamentu. Na poste ministra školstva ho nahradil Juraj Draxler. Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa v druhej Ficovej vláde stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. 15. marca 2018 bol poverený prezidentom SR Andrejom Kiskom zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu v dôsledku politickej krízy. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporili. 22. marca 2018 ho prezident vymenoval za predsedu vlády SR. V júni 2020 po dvadsiatich rokoch v strane SMER-SD rezignoval na post jej podpredsedu, stranu opustil a založil novú sociálno-demokratickú stranu HLAS – sociálna demokracia.

MUDr. Richard Raši, PhD., MPH, (* 2. 4. 1971, Košice) je slovenský lekár a politik, od 26. marca 2025 predseda Národnej rady SR. Predtým, od 25. októbra 2023 do 19. marca 2025, pôsobil ako minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v štvrtej vláde Roberta Fica za stranu HLAS-SD. Od marca 2018 do marca 2020 bol podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu. Je tiež bývalý minister zdravotníctva od 3. júna 2008 do 8. júla 2010 a bývalý primátor Košíc. V rokoch 2012 až 2016 bol poslancom Národnej rady SR za stranu SMER – SD. V strane Petra Pellegriniho (HLAS-SD) teraz pôsobí ako podpredseda.

Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (* 15. 9. 1964, Topoľčany) je slovenský politik, predseda vlády Slovenskej republiky (2006 – 2010, 2012 – 2018, od roku 2023) a predseda politickej strany SMER – sociálna demokracia. Svoju politickú kariéru začal v Komunistickej strane Československa (KSČ; 1986 – 1989), následne bol po Nežnej revolúcii členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ; 1990 – 1999) až do roku 1994, kedy založil vlastnú stranu SMER.
Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako pracovník Právnického inštitútu Ministerstva spravodlivosti SR a ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. Taktiež pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, od roku 2001 s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta v odbore bezpečnostných služieb, ktorú získal na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Zpět na obsah